Matej Korvín, potom čo sa mu nesplnila túžba stať sa nemeckým cisárom, musel riešiť poslednú úlohu svojho kraľovania, otázku nástupníctva.
Prvá manželka Katarína Poděbradská, zomrela aj s dieťaťom pri predčasnom pôrode a druhá manželka, Beatrix Aragónska, zostala neplodná. Matejovi tak zostal jediný syn Ján, zvaný Korvín, ako následok tajnej lásky s Barborou Edelpöckovou, narodený v Budíne r. 1473. Keď sa po roku manželstva jednoznačne preukázalo, že Beatrix Matejovi nedá následníka trónu, kráľ povolal štvorročného syna k sebe, kde sa mu dostalo kráľovskej výchovy. Ján postupne získaval od otca rozsiahle majetky na Liptove (panstvo Likavu a Liptovský Hrádok), v Slavónsku a Chorvátsku k územiam pribúdali tituly huňadyovského grófa, liptovského, opavského kniežaťa a Slavónskeho bána. Rok pred svojou smrťou zaväzuje otec uhorskú šľachtu prísahou, že zvolia Jána jeho nástupcom. S Maximiliánom vedie tajné rokovania o odstúpení získaných území v Rakúsku a Bratislavy za podporu Jána ako budúceho kráľa. Uprostred rokovaní Matej zomiera. Krátko, po otcovej smrti, v júli 1490, sa Ján s pomocou časti chorvátskej a slavónskej šľachty domáha nároku na trón. Lenže uhorská šľachta na prísahy zabudla. Stačil jeden Korvín na tróne, ktorého musela počúvať. Ján Korvín, ako slabší čakateľ na trón, sa musel podriadiť silnejšiemu, ktorým bol Vladislav II. Jagelovský. Úspešne sa síce zapojil do obrany južných hraníc proti Turkom, ktorých porazil v roku pri Jajce. Napriek tomu jeho vplyv na celoštátne záležitosti upadal. Rozsiahlych majetkov, darovaných otcom, sa zmocnil Štefan Zápoľský a neuspel ani pri menovaní nového palatína roku 1503.
Podobný priebeh malo aj jeho účinkovanie v Banskej Bystrici. Roku 1473, sedem mesiacov po narodení syna, kráľ Matej preberá od svojho pokladníka Jána Ernsta najväčší banskobystrický ťažiarsky podnik, ktorý následne venuje Jánovej matke Barbore. V testamente z 13. septembra 1491 prenecháva Barbora banskobystrický majetok synovi a sama sa utiahla do kláštora, kde v roku 1505 zomiera. Ján svoj podnik prenajíma roku 1494 Thurzovcom. Ešte v tom istom roku Ján banskobystrické vlastníctvo stráca. Dedičia Jána Ernsta súdnou cestou získavajú banskobystrický banský podnik späť a sami podpisujú s Thurzovcami novú nájomnú zmluvu o prenájme.
Ján Korvín zomiera roku 1504 a čoskoro aj jeho deti, syn Krištof r. 1505 a dcéra Alžbeta o tri roky neskôr.
Syn jedného z najmocnejších uhorských panovníkov, sa z dejín vytratil rýchlejšie ako to predpokladal jeho otec. O tom, že legendy nezomierajú, nás presviedča Ján Kalinčiak v povesti Knieža liptovské.
Autor: Jozef Ďuriančik
