Nedávno sme priniesli článok, podľa ktorého dvadsaťtriročný Martin Š. z okresu Brezno kúpil na autobusovej stanici v Banskej Bystrici za tri a pol tisíc korún trinásť falošných českých tisíckorunáčok a dával ich do obehu. Vyzerá to tak, že to nie je prvý prípad, ani posledný. Podľa policajnej štatistiky v Banskobystrickom kraji od začiatku roka 2006 zaznamenali 106 podozrivých bankoviek rôznej meny a nominálnej hodnoty, ktoré nevykazovali znaky pravosti. Oproti vlaňajšiemu roku ja to nárast – vlani za rovnaké obdobie zaevidovali 72 podozrivých bankoviek.
Ako sme sa dozvedeli, v prevažnej miere išlo o podozrivé bankovky Slovenskej meny v nominálnej hodnote 1000 Sk, ktorých zaevidovali tridsaťpäť. Podozrivých bankoviek v nominálnej hodnote 200 Sk bolo šestnásť a zadržali aj deväť bankoviek v hodnote 500 Sk. Čo majú robiť občania, aby im v ruke nezostal bezcenný kus papiera, ktorý ich navyše môže priviesť do nepríjemností?
To sme sa opýtali hovorkyne Krajského riaditeľstva polície v Banskej Bystrici, Márie Faltániovej.
Čo by si mali občania v prvom rade všimnúť, keď dostanú do rúk bankovku, ktorá sa im nepozdáva?
Občania by sa mali zamerať pri kontrole pravosti bankovky najmä na kvalitu papiera a jeho štruktúru. Papier pravej bankovky je drsný a odolný voči namáhaniu, pri falzifikáte je papier zväčša hladkej štruktúry, akú má napríklad kancelársky papier. Rozmer pravej bankovky je konštantný a nemenný, u falzifikátov je často iný, zväčša menší. Kvalita farieb na pravej bankovke je výrazná a ostrá, obrazce sú kvalitne znázornené. Na druhej strane - na falzifikáte je zväčša farba zliata v jeden celok s nevýraznou kresbou. No a na pravej bankovke je umiestnený ochranný prúžok z vysoko reflexnej fólie, na ktorej je vyrazená nominálna hodnota bankovky a pri falzifikáte je tento prúžok nečitateľný.
Povedzme, že v banke pri preberaní tržby, zistia bankovku, ktorá sa javí podozrivou. Čo sa s ňou deje ďalej?
Banky takéto zistenie, že sa jedná pravdepodobne o falzifikát bankovky, zasielajú na skúmanie do Národnej banky Slovenska, odbor prípravy a analýzy platidiel, oddelenie analýzy bankoviek a centrum falzifikátov, ktorá následne danú bankovku preskúma a v prípade zistenia, že ide skutočne o falzifikát, vystaví odborný posudok, v ktorom poukáže na chýbajúce ochranné znaky a spôsob vyhotovenia falzifikátu. Odborný posudok na základe skúmania zaradí daný falzifikát do skupiny nebezpečnosti 1 až 5.
Aký je rozdiel medzi týmito skupinami? Môžeme tomu rozumieť tak, že čím je číslo skupiny vyššie, tým skôr nás môže falzifikát bankovky oklamať?
Naopak! Stupňom číslo 1 sa označuje falzifikát, ktorý je na veľmi vysokej falšovateľskej úrovni a je veľmi nebezpečný. Stupňom číslo 2 sa označuje falzifikát, ktorý je nebezpečný, stupňom číslo 3 sa označuje falzifikát, ktorý je podarený. Stupňom číslo 4 sa označujú falzifikát, ktorý je menej podarený a stupňom číslo 5 sa označuje taký falzifikát, ktorý je nepodarený.
Čo to znamená, pre nás, laikov, ktorí nemáme k dispozícii také možnosti ako peňažné inštitúcie?
Pre občanov je ľahko identifikovateľný stupeň 5 a 4, nakoľko danému falzifikátu chýbajú voľným okom rozpoznateľné ochranné prvky bankovky. Voľným okom rozpoznateľné ochranné prvky na bankovke sú: vodoznak, portrét zhodný s viditeľnou časťou na bankovke, opticky premenlivá farba, irisujúci povlak, vysoko reflexná fólia, mikrotext a kinegram.