Banskobystrický barbakan práve prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Keďže ale ide i historickú stavbu, nebolo to možné bez dohľadu pamiatkárov. Pri takýchto prácach totiž nikdy neviete, na čo narazíte a neraz to môže byť veľké prekvapenie. Aj také, ktoré úplne zmení naše doterajšie poznatky. Nad prácami v barbakane dohliadal archeológ Mgr. Peter Ušiak. Čo zistil pri vykopávkach?
„Najprv by som rád pripomenul“ - začal archeológ – „že barbakan je vlastne len vstupnou bránou do bývalého mestského hradu. Zo samotného hradu už veľa nezostalo. Len radnica, kde je teraz galéria, Slovenský kostol, Banícka bašta, Farská bašta... Napríklad po Mühlsteinovej bašte nezostalo už ani stopy. Namiesto nej stojí pošta. Bašty so vstupnou bránou, barbakanom, spájal hradobný múr.“
Podobné mestské hrady boli aj v Banskej Štiavnici, či Kremnici. Pre obyvateľov mesta, ale i okolia, poskytovali úkryt pred nájazdom nepriateľov. Chránili ich nielen pred tureckým nebezpečenstvom, ale napríklad i pred Husitmi.
Vráťme sa ale k archeologickému prieskumu. Čo sa Mgr. Ušiakovi podarilo objaviť?
„V priestoroch bývalého Kultúrneho a informačného strediska v Banskej Bystrici“ – vysvetľuje – „sme narazili na vrstvu z devätnásteho storočia. Predstavovali ju nádoby, keramika, sklo, našli sme ale aj jeden prsteň z pozlátenej medi a základy staršej stavby.“
Ešte zaujímavejšie poznatky priniesol prieskum nádvoria, kde odkryli vrstvu z pätnásteho storočia: „Bolo v nej veľké množstvo keramiky a drevených predmetov – dosky vetvičky, triesky. Potom ústrižky kožených predmetov a nôž s drevenou rukoväťou. Nachádzala sa tam aj minca z prvej polovice pätnásteho storočia, ktorá pomohla vrstvu datovať“ – hovorí archeológ. Prekvapením bol ďalší nález. „Vyzerá to ako nejaká súčasť opasku, pravdepodobne pracky, ale možno aj väzby knihy“ – pokračuje Mgr. Ušiak. „Je na nej nápis v gotickom písme.“
Novým objavom bol objekt vo vnútri bývalého kultúrneho a informačného strediska s rozlohou trikrát tri metre. Išlo o nejaký strážny domček? Alebo niečo úplne iné?
„Ťažko povedať“ – odpovedal Mgr. Ušiak. „K ďalšiemu výskumu nedošlo, mesto oň nemalo záujem. Objekt sa tak dostal pod dlažbu...“
K čomu pred stáročiami slúžil Bystričanom neznámy objekt, sa teda už asi nikdy nedozvieme. Možno sa ale dozvieme niečo iné. To čo je napísané na pracke, ktorú vykopali vo vrstve z pätnásteho storočia. Hoci je nápis vynikajúco čitateľný a gotické písmo nie je pre človeka vyznajúceho sa v dejinách žiadnym problémom, prečítať ho nemožno. Vyzerá to, ako by išlo o šifru. Text tvoria skraty a grafické symboly. Je to odkaz? Kľúč k rozlúšteniu nejakej dávnej bystrickej záhady?
Nad týmito otázkami sa Mgr. Peter Ušiak iba pousmial: „To nevieme, nápis najprv bude potrebné rozlúštiť!“