Pohľad do histórie

Pri čítaní kroník a archívnych materiálov týkajúcich sa B. Bystrice, sa s uhorským kráľom Matejom Korvínom stretávame roku 1462 pri oslobodení mesta od platenia kontribúcií za poskytnutú pôžičku udelenú mestom kráľovi.
Získanie „venných miest“, umožnilo kráľovi dostávať sa častejšie na stredné Slovensko. Rok po smrti Kataríny Poděbradskej prichádza do B. Bystrice, kde sa priamo na mieste oboznamuje s neľahkou situáciou obyvateľov mesta spôsobenou: zemetrasením r. 1443, kedy si ľudia mysleli, že „nastal koniec sveta,“ i vojenským ťažením na str. Slovensku r. 1440-62. Tieto vojenské udalosti nepriaznivo pôsobili na hlavnú hospodársku činnosť v meste, ktorou bola ťažba a spracovanie kovov. Práve v tomto období baníctvo prechádza zložitým obdobím – dominantným sa stáva hlbinná ťažba, vyžadujúca rozsiahle investície. Matej oslobodzuje mesto od platenia mýta a potvrdzuje privilegiálnu listinu Belu IV. z roku 1255. Podporuje vstup budínskeho kapitálu do banského podnikania prostredníctvom rodiny Jána Ernsta a Víta Mühlsteina. Nedostatok hotového kapitálu núti kráľa vziať si pôžičku od J. Ernsta vo výške 6 000 zl, za čo mu odpúšťa zaplatenie banskej dane. V r. 1473 dochádza k obchodnej transakcii: J. Ernstovi venuje Ľupčiansky a Sklabinský hrad a župný úrad v Turci, výmenou za Ernstove majetky v B. Bystrici, ktoré venuje pani Barbore, matke jeho jediného syna Jána Korvína. Spravovaním majetku bol poverený skúsený podnikateľ Juraj Sturzer, bývajúci na dnešnom Námestí SNP, kde bol po zriadení diecézy v B. Bystrici postavený biskupský palác. Matej podporuje aj dohodu medzi Jánom Thurzom a stredoslovenskými banskými mestami z r. 1475.
Po uzavretí druhého manželstva s Beatrix Aragónskou r. 1476, zamiovaný kráľ následný rok absolvuje s mladou manželkou prehliadku kráľovstva včítane banských miest na strednom Slovensku v sprievode Víta Mühlsteina a Urbana Dócyho. Beatrix dostáva od kráľa „venné mestá“, pričom hojne navštevuje poľovnícky revír v Slov. Ľupči a honosný Zvolenský zámok. Posledný písomný záznam potvrdzujúci návštevu Mateja v B. Bystrici je z 3.8.1481 v ktorom magistrátu mesta oznamuje „že pri nedávnej návšteve v B. Bystrici, kam sa prišiel zotaviť, nepriaznivo naň zapôsobila nevzhľadná tržnica na Námestí, kde sa predáva zelenina, mäso a rôzny nevzhľadný tovar. Tržnica mesto špatí, preto ich žiada, aby ju stadiaľ premiestnili inde“.