Napísali ste nám!

Priblížiť sa k modrému nebu je métou mnohých ľudí. Medzi nich patria aj tí, ktorí v čase osobného voľna nezaháľajú a zdolávajú takéto ciele. Sú to pracovníci Stavtipu v B. Bystrici.
„Hore zdar“ – tak znie heslo, ktoré doslova a do písmena splňa túžby a očakávania turistického oddielu STAVTIP MODRÁ. Ing. Erik Murgaš so svojimi kolegami organizuje pravidelné túry – návštevu horských destinácií vo Vysokých Tatrách. So starostlivo pripraveným plánom sa členovia Stavtipu Modrá a ich priatelia vydali na náročnú trasu. Nezabudnuteľné zážitky sa hlboko vryli do našich sŕdc.Videli sme a vyskúšali chuť našich veľhôr.
Osobne som nedúfala, že to zdolám, ale moji blízki a priatelia ma povzbudzovali. Ostrieľaný člen našej „expedície“ Milan Vereš mi stále pripomínal: „Aj keď sa oči boja, nohy prejdú“. A naozaj mal pravdu. Prešli sme po náročnom teréne Skalnatého Plesa, až sme sa dostali popri chate pana Laca Kulangu pod Lomnický štít. Je skutočným zážitkom vidieť majestátne hory vôkol nás tak zblízka. Boli sme oproti nim maličkí, ale cítili sme sa veľkí, že sme dokázali silou vôle a chuti vyjsť až tak vysoko.
Zvedavosť nás neustále hnala spoznať iné miesta. Po krátkej prestávke sme pokračovali. Trvalo 3 a pol hodiny, kým sme sa dostali k Zelenému Plesu. Neuveriteľné, aká nádhera na nás čakala. Na dne jazera bolo vidieť každý kamienok, aj ten najmenší. Prvýkrát v živote som absolvovala takuto trasu a som šťastná. A tí, ktorí nenašli odvahu a chceli by, nech to skúsia.
Neoľutujú. To známe- čo v živote uvidíte na vlastné oči, to vám nikto nevezme, je pravda.Od tej chvíle som pochopila, že mnohí ani netušíme, aké skvosty skrýva naše Slovensko.Stretli sme mnoho turistov, viac menej cudzincov z Japonska, Číny, Fínska, Slovákov málo. I keď celá trasa trvala 10 hodín a prešli sme za deň 35 km po náročnom teréne, nikto z nás neľutoval. Každý bol plný nádherných a neopakovateľných zážitkov. Náš „horský vodca“ Erik Murgaš, ktorý má bohaté skúsenosti z tatranských túr aj s deťmi v táboroch, nám pripravil so svojim tímom skvelý zážitok. O vyčerpaní nebolo ani reči, ba práve naopak. Načerpali sme silu pokračovať stále vyššie. Tým, ktorí prežijú takmer celý život v horách, patrí obdiv a úcta. Hlboko sa skláňam pred nimi a úprimne im závidím. Celý svet im leží pri nohách. Ten pocit sme mali aj my, keď sme sa z Veľkej Svišťovky vo výške 2037 m pozerali dole. Dokonalý zázitok a poznanie úžasných miest umocnil naše puto s Tatrami a veľmi nás obohatil.
„Hore zdar“ - ten pozdrav právom patrí horám. Naša túžba vidieť modré nebo zblízka a Slovensko z výšky sa naplnila.