Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Teroristi mohli zabiť aj Martinu

V Londýne sa 7. júla 2005 od 8:51 do 9:47 miestneho času akoby zastavil život.

Teroristi uskutočnili sériu explózií v metre a v jednom autobuse. Dôsledkom bolo 52 mŕtvych a približne 700 zranených. Strachom tu trpelo aj mnoho Slovákov a Banskobystričanov, ktorí sa práve nachádzali v meste. Jednou z nich bola Sásovčanka Andrea Akúčová, ktorá pracuje v Londýne ako manažérka. Jej sestra Martina práve cestovala metrom a mala ísť aj cez stanicu King´s Cross, kde bola najväčšia explózia. Tragický 7. júl 2005 zanechal stopu aj na ich živote. Pre Andreu to bola najmä ťažká hodina, keď nevedela, čo je s jej sestrou.

Skryť Vypnúť reklamu

KRIK „ŠIALENEJ“ POĽKY
„Sestra tu bola asi dva týždne, prišla sem pracovať na leto,“ začala ťažké rozprávanie Andrea. „Išla som do roboty, ja autobusom a ona mala ísť metrom. Prestupovali sme a dlho nešli žiadne autobusy. Nevedela som, čo sa deje. Predtým, ako som išla prestúpiť, nejaká Poľka nejasne kričala slová ako bomby, teroristi, metro... Myslela som, že to nemá v hlave v poriadku,“ hovorí Andrea. Takto to teda začalo. Z typického uponáhľaného rána v sedemmiliónovej metropole, sa stalo peklo. Andrea si postupne stále viac začala uvedomovať, že Poľka mala pravdu. Nasvedčovali tomu udalosti. Keď po ulici prešlo šesť sanitiek za sebou, tušila, že sa niečo skutočne deje.

ZMäTENÉ ESEMESKY
Andrea prestupovala na zastávke North Finchley, odkiaľ nezvyčajne dlho nešiel žiadny autobus. „Potom mi prišla esemeska, a nevedela som od koho. Boli v nej zmätené otázky: kde je Martina, čo je s ňou, mala byť už v práci.... Napíš, či išla metrom, alebo autobusom. Esemeska bola od jej kamaráta, ktorý nevedel, kde je. Mala začínať skôr, ja som bola ešte len na ceste do práce,“ povedala o prvej esemeske. Následne prišla ďalšia – od mamy.
PEKLO
V tejto chvíli nastalo pre Andreu peklo. Nevedieť, kde sa nachádza blízky, milovaný človek, je neznesiteľné. „Celé sa to stalo okolo deviatej, nevedela som o tom, lebo rádio som nemala zapnuté. Martina už mala byť v robote. Nevedela som, čo je s ňou.“ Andrea chytila telefón a bezvýsledne sa snažila zavolať svojej sestre. Sieť bola preťažená. Andreino zúfalstvo pokračovalo.
MARTINA: KDE SOM?
Martina taktiež zažívala muky. Išla práve autobusom na metrovú stanicu. Keď zbadala, čo sa deje, že všetci zrazu vystupujú a všetci hovoria o bombách a teroristoch, tak jej nebolo všetko jedno. Autobus zastal a šofér povedal, že už ďalej nepôjde. „Nevedela, kde je, veď tu bola iba dva týždne, a poznala maximálne svoju trasu do práce. Zrazu sa ocitla na neznámom mieste. Doprava bola v kolapse, žiadne spoje nechodili, len plno ľudí chodilo po ulici.“ Martina teda zmätene sedela a snažila sa zatelefonovať svojej sestre – neúspešne. Martina Akúčová mala pôvodne ísť cez obrovskú metrovú stanicu King´s Cross St. Pancras, ktorú si teroristi taktiež vybrali za jeden zo svojich cieľov. Keď si Andrea s Martinou na tento fakt neskôr spomenuli, prechádzal im mráz po chrbte.
Nádej a hrôza žili
Podarilo sa! Sestry sa telefonicky spojili. „Keď som ju potom zrazu počula v telefóne, myslela som, že sa rozplačem. Cítila som, že sa jej v metre nič nestalo. Bála som sa toho, v akom je chaose, aby sa jej tam nič nestalo. Bála som sa akejsi anarchie. Potom zavolala a povedala mi, kde sa nachádza.“ Nevedela v akej je štvrti, ale so svojím šéfom to našla na mape. „Okamžite som išla pre ňu, čo mi pešo trvalo hodinu.“ Martina bola po tejto udalosti strašne vystrašená, ešte dlho potom odmietala chodiť metrom. Londýnsky podzemný svet je navyše veľmi starý, niektoré časti sú aj storočné. Veľa trás je často odstavených, nakoľko tam musia robiť nevyhnutné opravy. „Človeku nikdy nie je jedno, keď súprava nečakane zastane,“ hovorí s obavami Andrea, ktorej sa 7. júl zapísal do života veľmi výrazne.

Skryť Vypnúť reklamu

ANDREA
NEODPISOVALA
Martina bola teda v poriadku, ale hrôzu stále prežívala ich mama, ktorá sa dlho nevedela dočkať esemesky, či sú jej dcéry v poriadku. „Nemohla som jej predsa napísať, že ja som v poriadku, ale neviem, čo je s Martinou, ktorá cestovala metrom. To som predsa nemohla urobiť! Odpísala som, až keď som vedela, že je určite v poriadku. Neviem si ani predstaviť, ako sa naši museli báť, keď som sa im na tú esemesku neozvala. Mama to vždy veľmi prežíva, ako všetky mamy na svete. Keď som napríklad bola v Amerike, tak vedela o všetkých tornádach, o všetkých vrahoch, ktorí sa po štátoch pohybujú, o všetkých chorobách, ktoré tam na nás číhajú,“ dodala s úsmevom.

UpokojENIE
„Museli sme ísť domov pešo po tom obrovskom kolose, kde miestami panoval totálny chaos. Paradoxom bolo, že už po piatich hodinách sa všetko upokojilo. Ľudia v reštauráciách pokojne jedli, pili, dokonca poniektorí sa smiali. „Bolo to len 5 hodín potom. Kráčali sme po meste držiac sa kŕčovito za ruky a obzerali sme sa nechápajúc typický anglický pokoj. Povedali sme si, či sú normálni, veď nech prejavia smútok, veď tam umreli ľudia... Všetko sa vrátilo do normálu veľmi rýchlo. Aj toto bol pre nás veľký šok.“

Skryť Vypnúť reklamu

NEBOJÍME SA!
Už na druhý deň anglické noviny vyzývali na to, aby sa všetko vrátilo do starých koľají, aby sa ľudia nenechali zastrašiť teroristami a žili ďalej svoj život. A Londýn sa na druhý deň skutočne vrátil do pôvodného chodu. „Nech si nemyslia, že budeme dva mesiace zalezení doma a budeme sa báť, že nás chcú zastrašiť a ovplyvniť naše životy.“
V Londýne síce aj rok po útokoch vládne pokoj, v hlavách ľudí sa však stále vynoria krvavé scény zo 7. júla 2005. Najmä, ak v metre, či autobuse cestuje nejaký moslim, oči ľudí často smerujú na neho. „Ak niekto podozrivý tesne po 7. júli nastúpil do metra, tak celé osadenstvo na neho s obavami pozeralo. Napríklad, keď idem ráno do roboty, tak si v metre čítajú korán. Keď vidím, že pri mne sedí, tak ma napadnú hrôzostrašné myšlienky.“ Skrytý strach teda v Londýnčanoch stále žije. „Dva týždne po útokoch som išla autobusom. Zrazu nastal na poschodí ruch. Nevedeli sme, čo sa deje, až neskôr sme zistili, že sa tam niekto pobil. Ľudia sa tlačili vonku. Tak rýchlo som ešte nevidela nikoho vystupovať. Jednoducho, keď sme začuli, že sa deje niečo zlé, hneď to v nás vyvolalo túto reakciu. Pritom to bola iba obyčajná bitka. Je tu predsa stále istý strach, aj keď sa snažíme nemyslieť na to.“
Aj keď si Arabka so zahalenou tvárou sadla do autobusu, Andrei nebolo všetko jedno. „Arabov je tu pritom strašne veľa. Neviem prečo, ale napadlo ma, že má na sebe bomby. Pred ňou som stretla tisíce arabov a tento pocit som nemala. Veľmi mi odľahlo, keď som vystúpila. Ľudia, ktorých stretávam, určite nepredstavujú riziko extrémizmu, ale vždy to po tom 7. júli človeka napadne.“

11. SEPTEMBER
„Útoky 11. septembra na dvojičky boli na druhom konci sveta. Mala som tam kamarátov, ktorí vtedy boli v New Yorku. Ale nevidela som to, pre mňa to bolo našťastie iné,“ spomína Andrea paralelu s „dvojičkami“. Londýn sa jej však dotkol aj osobne. „Uvedomovala som si, že sa to mohlo stať aj mne. Bola som nútená začať takto rozmýšľať. Čo ak by tam sestra prišla o päť minút skôr? Veď cestovala len tesne potom, ako metro zavreli.“ Andrea prechádza cez King´s Cross každý deň a občas jej prebehne zimnica po chrbte. „Po útokoch bol v Londýne koncert pre Afriku, bolo tu veľa spevákov a skupín. Bála som sa, aby sa aj v Hyde parku niečo nestalo. A určitý strach panuje stále.“

ZABETÓNOVANý vstup
Dnes panuje na King´s Cross, ale aj iných londýnskych staniciach pokoj. Útoky 7. júla tu pripomína väčšia koncentrácia policajtov a zabetónovaný vstup do metra, pod ktorým to vybuchlo. Predavač novín pri metre prezradil, že aj pred útokmi uvažovali, že vstup uzavrú. Asi dva mesiace po útokoch bolo v metre veľa policajtov, ale teraz len na King´s Cross. V metre už nesmú byť žiadne odpadkové koše, ani žiadne miesto, kde by sa dalo niečo ukryť. Ak niekto v metre nechá nejakú tašku, tak ho okamžite evakuujú. Všetko dôkladne sledujú bezpečnostné kamery. „Raz som išla do metra a mala som na ušiach slúchadlá. Zrazu všetci utekali von a na ich tvárach bol strach. Hlásenie vyzývalo ľudí opustiť underground. Našťastie to bol falošný poplach.“
ANDREA SA NEBOJÍ
Andrea sa napriek tejto skúseností nebojí. „Mám taký postoj, že hocikde sa nám hocičo môže stať. Veď keď ráno vstanem a pomyslím si, čo všetko sa mi môže vstať, tak by som ani nevyšla z postele. Pred pár rokmi mi zomrel kamarát pri dopravnej nehode. Bol veľký cestovateľ. Bol na celom svete. Zomrel v rodnom meste na ceste domov, na ceste, ktorú autom prešiel tisíckrát! Mama sa o nás strašne bojí, ale ja jej vždy hovorím, kde všade bol on, a nešťastie sa mu stalo práve doma,“ dodala Andrea Akúčová.

Ako to bolo...

V čase, keď v hlavnom meste Británie rokovali lídri najvyspelejších krajín sveta a Ruska a deň po získaní letných olympijských hier, prišiel nečakaný útok. Začal sa niekoľko minút pred deviatou a v priebehu necelej polhodiny vybuchli ďalšie tri nálože v troch staniciach metra. Stanice boli po treťom výbuchu uzatvorené. V tej chvíli sa všetci domnievali, že dopravný kolaps súvisí s výpadkom elektriny. Pol hodinu na to vybuchla nálož v poschodovom autobuse na Russellovom námestí. Britský premiér Tony Blair ihneď opustil summit štátov G8 a zo Škótska odcestoval do Londýna. Neskôr oficiálne potvrdil, že podľa britskej vlády ide o teroristický útok.
Doprava bola na niekoľko hodín odstavená. Tisíce ľudí bolo na niekoľko hodín zavretých v metre.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 091
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 981
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 052
  4. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 13 625
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 676
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 929
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 474
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 462
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 678
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 413
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Počet pozitívne testovaných zamestnancov Rooseveltovej nemocnice výrazne narástol

Zatiaľ čo v piatok evidovala nemocnica 26 pozitívnych zamestnancov, k dnešnému dňu ich je už 51.

Rooseveltova nemocnica

V Brezne sa testovanie uskutoční iba v exteriéroch

Prvoradou úlohou mesta Brezno je predovšetkým bezpečnosť jeho obyvateľov.

Ilustračná fotografia.

Počet nakazených prekročil hranicu 3 tisíc za jeden deň

ide o slovenský absolútny rekord s mimoriadnou dynamikou rastu 94 percent voči minulej sobote. V Banskobystrickom kraji to bolo 315 prípadov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?