Seven si prišiel do Osrblia pre potupu, a nemieni ju „rozchodiť“

Všetko klapalo do chvíle, kým sa pred vstupom na vyhradenú plochu neobjavili chlapi v „nežiadúcich farbách“. Incident pokračuje debatou na internete, ktorá sa pomaly zvrháva na osobné invektívy. Niektorí členovia dotknutej strany podali na organizátora stretnutia trestné oznámenie. Prečo?

V breznianskom regióne sú dva motorkárske kluby. Slušná branža by s tým nemala mať problém. V Bratislave je napríklad šesť klubov a nikto nebude nikomu zazlievať, ak vznikne siedmy. Podľa členov skupiny Seven, Moto Live clubu chýba práve takýto nadhľad, čo očividne odprezentoval práve na stretnutí motorkárov v Osrblí. Rozhodol sa totiž, že ľudí zo skupiny Seven do areálu, kde sa konalo, jednoducho nepustí. Inými slovami, zakázal im vstup na verejnú akciu, ktorá mala povylepované plagáty po celom Slovensku, tým pádom mohol na ňu prísť ktokoľvek, peši, stopom, na Honde či aeroplánom. To je „fuk“, hlavne, že zaplatil vstupné. Chlapi, ktorým údajne navrhli, aby vyzliekli farby, tí nie. Asi preto. Žiadny rozumný dôvod sa údajne nepodaril vypáčiť z tvrdošijných organizátorov, ani privolanej policajnej hliadke. Sevenisti vyriešili situáciu odchodom. Ako hovoria, nepovažovali za dôstojné tlačiť sa tam, kde neboli vítaní, hoci mali na to plné právo! Tak ako hociktorý Slovanista, ktorý príde na štadión Interu revať z plných pľúc proti domácim.
Ponúkli sme priestor na vyjadrenie aj členom Moto Live clubu. Aby si to chlapsky „vyštrngali“ z očí do očí, pozvali sme ich so Sevenistami za jeden okrúhly stôl. Neozvali sa. Na druhý deň nám telefonicky oznámili, že majú dôležitejšie povinnosti a vyjadrovať sa nebudú.
Z postojov motorkárov, ktorí potupu pred davmi v Osrblí ani po týždni nepredýchali vyberáme:
Vinco Budinský, predák v železiarňach: „Vyzerali sme tam ako nejakí grázli, ktorých sa treba báť. S tým sa nedá vyrovnať len tak. Napriek tomu, že som sa dva dni pred stretnutím od ich človeka dozvedel, že nás na stretnutie nepustia, neveril som, že to urobia. Pýtal som sa ho minimálne päťkrát na dôvod. Nevedel mi odpovedať. Na internete napríklad čítam, že si ľudia mysleli, že nechceme zaplatiť a tisneme sa tam nasilu, čo samozrejme nie je pravda! Organizátori zašli až tak ďaleko, že nám kázali zrátať, koľkí sme už zaplatili vstupné, aby nám mohli vrátiť peniaze. Nič ponižujúcejšie som ešte nezažil.“
Ľubomír Ledňa, podnikateľ: „Vojny medzi motorkármi sú témou lacných filmov. Asi ich často pozerajú. Nás nevyprovokujú, ale urážať sa tiež nenecháme. Chceme vysvetlenie.“
Peter Rosík, robotník v železiarňach: „Cítil som sa tam ako občan nižšej kategórie.“
Peter Budinský, študent: „Celý problém je v tom, že náš klub rastie a funguje aj bez direktív jedného človeka.“
Vinco Budinský: „U nás rozhoduje dobrá vôľa a kamarátska súdržnosť. S nikým nemáme konflikty, ani ich nevyvolávame. Keby sme boli chceli, v Osrblí bola na to jedinečná príležitosť. Možno práve to bol zámer.“
Pavol Sedliak, vodič nákladného auta: „My nie sme žiadni vagabundi, ani zasrani. Vážime si jeden druhého, nie aby s nami niekto zametal! Nám ide o česť, o nič iné. Aj keby sme mali na vestách valašky, vždy budeme „sedmička“. Pokiaľ by boli prejavili nejakú vôľu, ospravedlnili sa, mohli sme sa pokúsiť urovnať vzťahy. Keďže nie, odchádzam zavárať uhorky. O štvrtej mám zatvárať víčka.“