„Akože? Štiarc?“ – zopakoval. „A to je už čo, prepánajána!?“
Nečudujme sa mu. Hoci v Španej Doline pripravili uplynulú sobotu už štvrtý ročník súťaže vo varení štiarca, toto jedlo na Slovensku až tak veľmi známe nie je. Keď ale poviete „štiarc“ Špaňodolinčanovi, určite mu potečú slinky. Štiarc a Špania Dolina totiž patria neodmysliteľne k sebe.
„Bolo to typické jedlo tunajších drevorubačov“ - vysvetľuje Špaňodolinčan Miroslav Môcik. „Sýte, z akého sa mohol dobre najesť tvrdo pracujúci chlap, zároveň také, aké by nenabúralo už aj tak malý rodinný rozpočet. Aby zostalo teplé, ženy ho mužom odkladali pekne do perinky. Nech nevychladne...“
Štiarc, to sú v prvom rade zemiaky uvarené do rozvarenia. K nim treba pridať múku a potom začína ozajstná drina. Umiesiť v hrnci cesto. Také, aby z neho bolo možné odtrhávať kúsky asi vo veľkosti halušiek. Tie už len stačí poliať buď rozpusteným maslom, alebo opraženou slaninkou s cibuľkou. A potom – podávať.
Pri jednej platničke sme zastihli družstvo sestier - Evu a Máriu Môcikovú s Annou Slobodníkovou. Tak sa krútili okolo svojho štiarca, až z nich tiekol pot. Z obďaleč ich starostlivo sledovala ich mama, Blažena Knoppová. Tá ich všetky štiarc variť naučila a i teraz prispela. Nielen radou, ale i pomocnou rukou.
Tento rok súťažili vo varení tri družstvá. Podľa Mariána Slobodníka tento rok ani tak nešlo o súťaž, ako skôr o propagáciu. Preto ani nehodnotili víťaza. Na budúci, piaty ročník, to ale možno bude všetko vyzerať už ináč. Veď pôjde o jubileum!
