Minulý týždeň sa po Bacúchu premávali asfaltéri. Faktúru za 600 metrov miestnych komunikácií s čerstvým živicovým povrchom uhradí z obecného rozpočtu. „Za ďalšiu prioritu považujem výstavbu čistiarne odpadových vôd a odkanalizovanie ostatných 220 domov. Bude nám nato treba 48- 50 miliónov. Chceme totiž naraz vymeniť aj staré vodovodné potrubie, čo by nebol veľký problém, pretože pôjdeme jednou ryhou“ - povedal starosta. Naskytla sa však šanca, ktorú by nerád prepásol.
„Na Inchebe sme sa kontaktovali so zástupcom istej nemeckej firmy. Po dovolenkách sa opäť stretneme a prehodnotíme ponuku. Myslím si, že je výhodná. Všetko od získania prostriedkov z fondov EU po projekt a samotnú výstavbu čistiarne, by totiž zabezpečili oni. Bez toho aby obec niečo dotovala. Zato by mali 49 percent zo zisku za stočné, 5l percent by ostalo nám. Majú vlastnú technológiu, projektantov, majú to odskúšané… Pri nemeckej precíznosti a fakte, že nebudeme musieť investovať ani povinných 5 percent z nákladov, je to na vážne rozhodovanie. Máme na tento rok odsúhlasených 300 tisíc na projekt. Zatiaľ som ich stopol. Nebudeme predsa vyhadzovať peniaze, ak by nám mala vyjsť táto alternatíva. Treba ustrážiť každú korunu“.
Bacúšanom by to mohlo kadečo pripomenúť!
TREBÁRS MÚRY BEZ FASÁDY
Napokon, chodia okolo nich každý deň. Prístavba budovy Základnej školy v Bacúchu bola vecou jej vtedajšieho zriaďovateľa. Dnes je majetkom obce, ktorá sa pomaly, ale isto, stáva dedinou dôchodcov. Bacúch má 1020 obyvateľov. Tamojšiu základnú školu pre prvý stupeň navštevovalo v školskom roku 2005/2006 len 33 žiakov! Druhý cestuje za vzdelaním do Polomky, alebo do Brezna. V rámci racionalizácie školských zariadení mohli teda materskú školu pokojne presťahovať do nevyužitých priestorov školy. Väčšie nepotrebovala.
PENIAZE VON OKNOM
Súčasťou akcie, nazvanej modernizácia ZŠ Bacúch, bola výstavba kotolne na tuhé palivo, ktorá mala zásobovať teplom aj obecný úrad. Stavebné povolenie vydali 2l. septembra l989. Bez ohľadu na postupujúcu plynofikáciu? Asi áno. To čo dnes leží v bezprostrednej blízkosti obecného úradu nie sú totiž kulisy po filmovačke, ani pozostatky protilietadlovej obrany, ale štyri dvadsaťmetrové betónové komíny narezané na kusy. Ani raz sa z nich nezadymilo! Nechal ich zbúrať až terajší starosta. „Zvyšky z troch vykradnutých pecí, z ktorých zmizli pohonné jednotky, sme rozpálili a predali“.
O KAŽDEJ KORUNE
( FAKTY)
„Z uzavretej časti objektu, kde mala byť spomínaná kotolňa, sme urobili garáž“ - povedal S. Medveď. Nechal vybúrať stenu do ulice a na jej miesto založiť železnú bránu za 40 tisíc, ktoré im vyplatila zberňa za spomínaný šrot. Ešte predtým prikázal zvaliť a odpratať suché murované záchody na školskom dvore. Dovtedy zrejme nikomu neprekážali, hoci v budove dávno fungovali WC so splachovačom. Tehly nechal očistiť a uložiť, určite sa na niečo zídu. Dnes je priestor v areáli školy voľný a v obecnej garáži parkuje kuka-voz. „Kúpili sme ho, lebo odvoz na skládku v Brezne nás stál veľké peniaze. Za jeden odvoz sme platili okolo l7 tisíc, takto nás vyjdú dva na 5 tisíc korún.“
Z priestoru za budovou obecného úradu, ktorý bol roky nevyužitý, nechal starosta urobiť miesto pre veľkokapacitný kontajner na separovanie skla. Separujú aj papier, plasty, kovy, elektronický a nebezpečný odpad. Vlani vytriedili celkove 23,5 tony odpadu.
Stanislav Medveď je starostom prvé volebné obdobie.
Z HISTÓRIE:
Lesy v okolí Bacúcha sa spomínajú už v roku 1274, kedy Ľudovít IV. udelil grófovi Bogomírovi právo ryžovať zlato v tamojšom potoku.
Samotná osada vznikla asi v polovici 15. storočia okolo baní na zlato a striebro. Obec bola komorskou osadou už koncom l6. storočia, osadníci boli prevažne drevorubači.
Prameň liečivej železitej minerálnej vody, ktorý vyviera asi kilometer od obce, nesie meno českej spisovateľky Boženy Němcovej.
Kostol sv. Jozefa z roku l863 uprostred obce je kultúrnou pamiatkou.
Údolná priehrada na Bacúšskom potoku - tajch, slúžila na zadržiavanie vody. Po vypustení zvyšovala prietok na Hrone, po ktorom sa splavovali plte s drevom do Banskej Bystrice a Budapešti .
Bacúšska jelšina na ploche 4,26 ha je chránená prírodná rezervácia smrekovo - jelšového porastu na náplavoch Hrona. Je zatiaľ jedinou známou lokalitou ostrice a jelše.