Keď sa pán Tibor z Horehronskej obce pustil do čítania obsahu listu, neveriacky krútil hlavou. List prišiel poštou, adresa napísaná rukou prezrádzala, že autor nielenže ešte nemá vypísaný rukopis, ale i to, že písanie celkovo nie je jeho silnou stránkou. Obsah listu bol zarážajúci. Pán Tibor, šesťdesiatnik, ktorý ešte stále tvrdo makal v továrni ako robotník, mal už niekoľko rokov nie práve najlepšie vzťahy so susedmi. Presnejšie, s ich dvoma synmi, najmä starším Jánom. Nevedeli sa zmestiť do kože, robili mu prieky ako a kde sa len dalo. Neznámy autor listu mu ponúkal, že zatočí práve s týmito dvoma mládencami tak, že bude mať navždy od nich pokoj, ak zaplatí maličkosť – desať tisíc korún. Má ich vložiť pod smetník na dvore. Pán Tibor hneď vytušil, že v tom bude mať prsty susedovie Jano a podľa toho aj odpovedal. List vložil pod smetník. Po pár dňoch mu prišla odpoveď. Vraj nevie s čím a s kým sa zahráva, že ak nechce aby mu zhorela maštaľ, má ihneď zaplatiť 10 tisíc v korunách a k tomu 5 tisíc v euro. To už bolo priveľa, pán Tibor sa obrátil na políciu. Dostal ešte jeden list, s tým, že má poslednú šancu, podpísaný ako organizácia „Groub 6“ (žeby si autor pomýlil B a P?). A možno by dostal aj štvrtý list, no ten už našla polícia u autora – ako sa pán Tibor správne domnieval – u susedovie Jana. Jána, vtedy žiaka učňovky, začali stíhať za vydieranie. Keby sa súd nezľutoval, asi by ho čakala basa. Obišiel len s podmienkou. Zatiaľ. Teraz ho totiž stíhajú pre nedovolené ozbrojovanie. Súd zatiaľ upustil od potrestania, čo sa ale nepáčilo prokurátorovi. Ako to dopadne, ešte uvidíme. Dúfajme, že aspoň v tomto sa u Jána nenaplní staré porekadlo: Čo sa v mladosti, naučíš, na starobu ako by si našiel!
Autor: vrb
