Článok pokračuje pod video reklamou
V kuchyni je mama a Renáta, o chvíľu prídu z obchodu Lucia s Ninkou. Malá sa bude chvíľu ošívať, potom vyberie z igelitky jogurt s lentilkami a pomaly ho zlikviduje. V dome žijú Ján a Anna Púpaloví, ktorí vychovali desať detí. Okrem jednej vydatej dcéry, všetky bývajú s nimi.
Púpalovci z Jasenia majú za sebou tridsať rokov manželstva a dva roky chodenia s pauzou. Poznali sa na fašiangovej zábave v Drábsku. Hoci sa to medzi nimi na istý čas pošramotilo, osud asi vedel čo robí, lebo ich dal nanovo dohromady. Svadobnú hostinu odbavili v krčme u Davčíkov. Bola sobota a boli voľby.
Po prvej materskej sa už Anna do kantíny v železiarňach nevrátila. Ich najstarší syn Roman má dnes 29 rokov, Renáta o jeden menej. Hneď po roku sa narodila Michaela (26), za ňou Martina (25), za Michalom (23) prišli Zuzana ( l9), Lucia (l7), Martin (l6), Patrik (l4), posledný Lukáš má 11 rokov. Rodina žije z necelých 11 tisíc korún, v čom je už aj aktivačné, ktoré dostávajú otec a mama za prácu pri obci. Napriek tomu, že do skromného rozpočtu prispievajú aj pracujúci súrodenci - a školáci dostávajú štipendiá, mama musí viesť kalkuláciu kuchyne tak, aby vždy nejako vyšli. „Okrem platieb za elektrinu a vodu nám na iné neostáva. Všetky peniaze vlastne prejeme.“
Šatstvo, ktoré ešte nie je zničené alebo normálne zodraté, sa odkladalo, kým zasa niekto nedorástol. Tak to bolo aj s plienkami. Keď sa postupne rozpadali, kúpila pár nových, takže vydržali až do Lukáša. Ktovie, koľko peňazí dnes „preciká“ desať kojencov cez gaťky z buničiny.
Hrnce ako pre armádu
Na malom sporáku syčí desaťlitrová rajnica. Väčšina Anniných „stravníkov“ je na husté chlapské polievky na kyslo, a na prívarky. Nič nepokazí, ani keď zamiesi na parené buchty. Aby sa zasýtil každý, musí ich urobiť aspoň päťdesiat. Chlieb, cukor, maslo, všetko ide do peňazí. Dcéra Renáta sa rozhodla zmeniť pracovné zaradenie. Na družstve ostáva, bude si však musieť zvykať na budíček o tretej. Ako dojička by mala zarábať podľa mlieka, a hlavne viac. O rodine hovorí: „Človek príde na mnohé veci, až keď sa nájde v úzkych. Raz sme sa ocitli totálne bez koruny. Otca prepustili z práce, ja som mala trinásť rokov a bolo to po prázdninách. Mama si musela požičať, aby sme mali do školy na to, čo potrebujeme. Fantasticky ma podržala, aj keď zistila, že budem slobodná mama. Na to, že nás je toľko, ma neodohnala ani po rozchode s Ninkiným otcom. Nepovedala, hľadaj si bývanie, alebo nemám - nedám. Mama a tento dom je istota.“
Deti zdravé
ako orechy
Anna bola v pôrodnici takmer každý rok. Prišla jedna, odchádzali dvaja. Deti mala zdravé ako orechy. Každé kojila štyri mesiace. Posledného Lukáša porodila „cisárom“, vážil takmer 4,5 kila. Roman má pomaly tridsiatku, chodí za prácou do Čiech a stále sa nežení. Michal robí ošetrovateľa v Dome opatrovateľskej služby u rehoľných sestier Albertínok Brezne. Je vyučený kuchár. Na rovnakú „dráhu“ sa dala aj Lucia, Zuzka je vyučená kaderníčka. Tá v septembri nastupuje do školy vo Zvolene, lebo chce získať úplné stredoškolské vzdelanie. S maturitou. Najmladším chalanom ide hlavne futbal.
Tridsiateho októbra sa zídu všetci a oslávia výročie rodičovskej svadby. Bude sa všeličo spomínať. Aj to, ako mal otec na fašiangovej tancovačke v Drábsku namiesto košele rolák. Bola taká móda. Z Anny si zapamätal oči.
