Vynikajúce prostredie, atmosféra a v neposlednom rade aj umelci, ktorí na podujatí vystúpili, zaručovali zážitok, na ktorý sa tak rýchlo nezabúda.
Srdcom podujatia bola prekrytá aréna vedľa známeho penziónu Klopačka. Počas dvoch dní plných humoru a dobrej atmosféry sa na javisku vystriedalo množstvo umelcov, ktorí svojim humorom rozosmievali divákov. Tých sa v Španej Doline zišlo naozaj požehnane. Čas, ktorý tam strávili, ľutovať určite nebudú. Organizátor podujatia Milan Vigaš mal v posledných dňoch plné ruky práce, no z úrovne festivalu mal dobrý pocit. „Práve teraz vidno, že festival žije naozaj. Je to tretí ročník, no organizujeme ho štvrtýkrát, pretože sme mali aj nultý ročník. Je tu výborná nálada a pohoda. Zatiaľ sa to vyvíja výborne a mám z toho dobrý pocit. Prípravy začali v januári tohto roku. Tie najhlavnejšie sme spravili pár dní pred festivalom, keď sme stavali scénu,“ s úsmevom dodáva Milan Vigaš.
Festival vznikol pred štyrmi rokmi. Začiatky boli, ako tu už býva, všade ťažké. Ale ako hovorí Milan Vigaš, treba mať pri sebe dobrých kamarátov a potom všetko ide ľahšie. „Ja som tancoval country a divadelníci hrali divadlo. Robili sme to v tej istej sále. Tam sme sa dali dokopy a prišli sme sem. Opravili sme Ferdinand šachtu (to je priestor, kde sa predstavenie odohráva) a prišla myšlienka spraviť divadelný festival. Keby som sa nepoznal s kamarátmi z divadla, tak to neurobím, pretože som nemal k tomu taký cit, že by som to dokázal. Vedel by som spraviť tanečný festival, no divadelný by bol pre mňa ťažký oriešok. Takže mi pomohli práve oni, z čoho mám teraz veľkú radosť. Nultý ročník bol najťažší. Ani jeden z umelcov nevedel poriadne, do čoho ide. O Španej Doline nik z nich poriadne predtým nepočul. Kládli si otázky, čo to je, čo tam bude a podobne. No prišli sem, očarilo ich prostredie a už tu chcú hrávať. Mím Miro Kasprzyk je tu už štvrtýkrát. Na každom Špandive bol a vždy rád príde znovu. Sme vynikajúci priatelia, pomáhame si navzájom a tak si myslím, že by to malo byť. Je to také stretnutie divadelníkov. Stretnú sa tu nadšenci z divadla, ktorí si tu spravia vynikajúci víkend, zabavia sa a ukážu čo vedia. Sú tu takisto profíci, ako aj amatéri a čo je najdôležitejšie, je tu vždy výborná nálada,“ dodáva s radosťou Milan Vigaš. Ten si myslí, že počas štyroch rokov sa festival Špandiv dostal na vyššiu úroveň, no dodáva, že sa stále majú čo učiť. „Vždy sa treba učiť a stále vytvárať niečo nové. Nemôžem povedať, že je to vynikajúce. Stále to však chceme vylepšovať. Tento ročník sa mi zdá najlepší. Nemohol som to povedať minulý rok a ani ten predtým, kde boli rôzne problémy, no tento je naozaj výborný“.
Ľudia si teda počas uplynulého víkendu prišli na svoje a možnosť vyzabávať sa mali aj najmenší. „Ľudia mali možnosť zhliadnuť naozaj výborné divadlá a ak mali zo sebou deti, tak aj výborné detské divadlá. Kultúrny zážitok dotvára takisto pekná atmosféra, ktorú dokresluje okolie Španej Doliny. Myslím si, že v tomto priestore zahrajú divadelníci lepšie predstavenie. Tu je to také kamarátske, otvorené, priateľské a domácke,“ dodal organizátor. A čo dodať na záver? Každý z prítomných divákov by určite privítal aj ďalší ročník. Čo na to hovorí Milan Vigaš? „Ak sa zoženú finančné prostriedky, tak určite áno“.
Mím Miroslav Kasprzyk nevynechal doposiaľ ani jeden ročník Špandivu. Čo ho láka stále sa vracať na Španiu Dolinu?
- Najkrajšie na tejto práci - ak sa to teda dá takto nazvať je to, že posledné roky sa mi stali niektoré podujatia bližšie tým, že sú nielen o divadle, zábave a pantomíme,ale predovšetkým o ľuďoch. Čo ma teší, je fakt, že takýchto podujatí je čoraz viac a viac. Nie sú o tom, že človek príde zahrá a uteká, ale teší sa, že sa stretne s ľuďmi, ktorí to organizujú a dozvie sa kopu nového, alebo ďalšie zaujímavé veci. Festival Špandiv patrí medzi tie, ktoré sú o ľuďoch a preto sa sem vždy rád vraciam.
Keby ste mali porovnávať, v čom je to iné na javisku v divadle a na javisku na takomto podujatí?
- Keď ide človek do divadla, tak ide na divadlo a keď ide na festival, tak zákonite dostáva tie zážitky intenzívnejšie a najmä sú tu ľudia, ktorí tu chcú byť, lebo musia sadnúť do auta či autobusu a prísť za divadlom. Čo je najdôležitejšie, festivaly majú svoj priestor, ktorý určuje o čom to je. To znamená ľudia a priestor. Práve Špandiv je tým špecifický.
Ako sa vám páčilo tento rok na Špandive?
- Ľudia boli ako vždy - úžasní. Vždy sa teším na ľudí, lebo robím v konečnom dôsledku pre nich.
Ak sa teda uskutoční Špandiv číslo štyri, tak vás tu vaši priaznivci môžu vidieť opäť?
- No už sa toho hrozím, lebo na gagoch v Kremnici som sa stal... Oni majú taký špecifický výraz pre ľudí, ktorí tam sú od začiatku. Najmä keď človek zistí, že tam chodí už pomaly 20 rokov a to hádam toľko ani nemám (smiech). Tu je to o tom istom, že keď je človek už pomaly akoby maskotom festivalu, tak z toho plynie určité ,,nebezpečie“. Ale zase je to pozitívne a príjemné. Takže, ak si na mňa spomenú a ak ma tu budú organizátori chcieť, tak sa budem snažiť, aby som sem prišiel opäť.
Autor: Jakub Bubeník