V dvoch prípadoch draženia bytov, ktoré sme spomínali, sa vždy hovorilo o „dobrovoľnej dražbe“. Prečo sa volá dobrovoľnou, keď môžeme pochybovať, že ten, ktorému chcú vydražiť byt, ju podstupuje dobrovoľne?
- Dobrovoľnou sa volá preto, lebo veriteľom zákon umožňuje vyplatiť si svoju dlžnú pohľadávku až do začatia samotnej dražby.
Zažili ste vo vašej praxi aj to, že dražba musela byť zrušená už v jej priebehu?
- Áno, stalo sa to, od dražby sme museli upustiť desať minút pred začatím dražby. Dlžník uhradil dlžnú pohľadávku 10 minút pred začatím dražby.
Čo z toho vyplýva pre účastníkov dražby?
- Nakoľko sa uhradí dlžná pohľadávka pred začatím dražby, navrhovateľ musí upustiť od konania dražby s tým, že náklady dražby musí znášať navrhovateľ. S čím vzniká ďalšia pohľadávka navrhovateľovi. Ten si ju ale môže uplatňovať u dlžníka.
Môžeme tomu porozumieť tak, že dražba urýchli vymáhanie pohľadávok? Veď takto má dlžník len dve možnosti – buď zaplatiť, alebo prísť o to, čo mu chcú vydražiť!
- Samozrejme, no tento zákon (Zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/20002 Z.z. ), ktorý umožňuje rýchlejší proces vymáhania pohľadávok ešte nie je natoľko v povedomí ľudí. Občania vo veľa prípadoch, najmä tí, ktorí niekomu pomohli formou pôžičky, by si zjednodušili život, keby pôžičku podložili záložnou zmluvou. Ušetrili by si tak náklady na súdne poplatky, prieťahy v súdnom konaní. Záložná zmluva plne nahrádza súdne rozhodnutia a na jej základe možno uspokojiť pohľadávku do3 mesiacov od podania návrhu na dražbu.