Keď bojovníci s ohňom prichádzajú z oblohy

Bojovali s plnými silami v teréne, kde sa má problém dostať i chodec - nie to hasiaca technika. Už za niekoľko hodín sa im podarilo stlačiť oheň z korún stromov až na zem. To bolo najdôležitejšie. Máločo je totiž nebezpečnejšie, ako lesný požiar, ktorý sa dostane do korún. Oheň živený vetrom dokáže naraz preskočiť ponad doliny aj cez dvojkilometrovú vzdialenosť a zničiť, spáliť na uhoľ všetko, čo mu príde do cesty. Stromy. Lesnú zver. Ľudí. Tím chlapov, ktorí na oheň útočia z oblohy, pritom nesie veľmi skromné pomenovanie – Modul leteckého hasenia.

Začiatky boli skromné
Začalo sa to už pred pätnástimi rokmi, v roku 1991. Začiatky boli pomerne skromné. Učili sa, k dispozícii mali len vrtuľník Mi – 8. Výcvik bol ale od počiatku tvrdý. Nie každý sa totiž pre takúto prácu hodí. Kto sa bojí výšok, má slabšie nervy, ten tam jednoducho nepatrí. Na Slovensku modul v súčasnosti predstavuje tri skupiny – Východ, zloženú zo špecializovaných hasičov Okresných riaditeľstiev Hasičského a záchranného zboru v Poprade a Prešove, Stred – hasiči z Banskej Bystrice a Zvolena a naostatok je to skupina Západ – Nitra, Pezinok a Bratislava mesto. V prípade núdze môžu nasadiť až desať lietadiel a k dispozícii majú špeciálne vybavenie, ako napríklad podvesné zariadenie „Bamby Bucket“ vyvinuté v Kanade, ktoré pojme od 600 až do 9 tisíc litrov vody, prípadne „otovaky“ na 2 tisíc litrov hasiacej látky.
Slovensko je členitá krajina. Do niektorých oblastí sa človek dostane maximálne ak po svojich, peši. Aj to s problémami a za relatívne dlhý čas (hasiči by veľmi privítali, keby pre každý prípad existovali aj v chránených oblastiach aspoň lesné cesty). Ale ako tam dostať vodu? Tisíce litrov vody? A k tomu potrebnú techniku? Tu je iba jediná možnosť – vzduchom, z oblohy. Vysadiť to všetko letecky. Vytvorenie takejto skupiny bolo, pri stále stúpajúcom počte lesných požiarov, doslova nutnosťou.

Keď horí les...
To, čo leteckí hasiči a záchranári z Banskej Bystrice dokážu, predviedli po prvý raz naostro v roku 1995, pri záchrane českých vodákov. Nezvládli splav a pri Šalkovej ich z Hrona vytiahli doslova v poslednej chvíli. Hneď na to nasledovalo hasenie lesa v lokalite Krpcovo nad Horným Harmancom a potom to už išlo jedno za druhým – likvidovanie požiaru v Hrabušiciach, Vysokých Tatrách, Heľpe a naostatok: útok na lesný požiar pri Polomke.
„V Polomke zasahovala celá naša skupina“ – hovorí veliteľ skupiny „Stred“, kapitán Otto Hudec – „s troma vrtuľníkmi. Veľkým problémom bol terén. Svah tam dosahuje sklon štyridsať až šesťdesiat stupňov a dostať tam hasičskú techniku, bolo možné iba vzduchom. Víťazstvom bolo, keď sa nám podarilo hore, na požiarisko, vytiahnuť cisternu ZIL s vodou.“
Musel to byť skutočne heroický výkon – cisternové auto zapriahli na navijak lesného kolesového traktora, vytiahli na úroveň traktora a opäť prepriahli. Vrtuľník prvý deň letel nad požiarisko päťdesiatkrát, no do večera sa im veľmi nebezpečný korunový požiar podarilo stlačiť až na zem.

Praví profesionáli
Všade vo svete je práca leteckých hasičov považovaná za vysoko profesionálnu. To isté platí aj o Slovensku. Sú schopní zasiahnuť kdekoľvek v krajine, v priebehu veľmi krátkeho času. A nielen na Slovensku – dokážu pomôcť i u susedov a v celej Európskej únii.