Tým, že si Sihla pred 6. rokmi vymyslela preteky volských záprahov Jarmo, vyfúkla ostatným dedinám na Slovensku príležitosť urobiť niečo, čo nemajú nikde. Ostatne, v obci či neďalekom Lome nad Rimavicou, Drábsku a najmä vo Vrchslatine, bol chov týchto zvierat vždy pred koňmi, no ako hovoria aj súčasní gazdovia, na krme rozhodne neušetrili. Len statný, dobre živený záprah, mohol byť v hore na osoh.
V minulosti zvážali furmani volskými záprahmi drevo až do Kokavy, alebo ho približovali od pňa do doliny, na odvozné miesta k mašinkám. Dnes chovajú voly iba niekoľkí. V Sihle napríklad už len Jaroslav Mucha, aj to len jedného. Symbolického, z dreva, v kapitálnej životnej veľkosti dala obec vystrúhať vlani , chodia sa naň štverať deti. Sihla má 206 obyvateľov a podujatie, ktoré jej môžu iné, bohatšie a väčšie obce len závidieť, čo sa možno deje, ale nestačí.
„Jarmom ponúkame domácim kus vlastnej histórie, hosťom zábavu, furmanom príležitosť dokázať, kto má počúvnejší záprah a či s ním vie ešte pracovať. Že obec starne, na tom nemôžeme nič zásadne zmeniť, zato spestriť život sa dá,“ povedal starosta obce Stanislav Bitala.
Organizátori mysleli na všetko. Pod úpätím cesty k miestu pretekov vytvorili parkovisko áut. Všade, kde bolo potrebné usmerniť vodičov čakali príjemní „navigátori“ a zdvorilá SBS.
Po vetre sa šírili spevy, muziky a vône. Na roštoch škvrčala klobása, kuracina a typické sihelské pečené údené… V centre obce, aj po obvode ihriska, sa zhromaždili stovky ľudí. Postrehli sme ešpézetky z Galanty, Trnavy, Bratislavy, Komárna, B. Bystrice, Trebišova, more Brezna, Bylo slyšet česky, dokonca taliansky… Zabávali Brezinky z Polomky, Ľudová hudba z Hrochote, Bartošovci z Čierneho Balogu, country chlapci z Tulibandy (starosta ďakuje hlavnému sponzorovi a všetkým čo akciu podporili).
ARÉNA VOĽNÁ, ŠTART !
Na pravé poludnie vstúpili na plochu kolbišťa rozhodcovia, jedenásť vyzdobených záprahov s furmanmi a pomocníkmi, zaznela znelka, odzneli uvítacie slová, nastal boj.
V disciplíne gazdovské preteky musel pohonič s pomocníkom prísť s vozom k senu naviazanému v troch koncových plachtách, spolu vypriahnuť a priviazať voly o kolesá voza. Nakladanie sena na voz bola úloha pre pomocníka. Potom spolu voly odviazať a znovu zapriahnuť, zdolať slalom pomedzi nastavané pníky a znovu sa vrátiť na miesto, seno vyložiť a finišovať do cieľa. Najviac trestných sekúnd (30) pripísali rozhodcovia dvojiciam, ktorým vystúpil záprah z vyznačeného miesta. Za desať sekúnd bol zhodený kolík. Po vyložení sena finišovali do cieľa.
Dovetku moderátora, že za farbu sena v batohoch môže tohtoročné počasie, ktoré ho nedovolilo usušiť inak, rozumeli diváci z okolia, aj celý upršaný Horehron.
Menej zložité boli furmanské preteky. K podstate: Súťažiace záprahy museli po vyznačenej trase odtiahnuť dva kusy guľatiny rozdielnej hmotnosti a priemeru.
V silovom išlo o to, aby trasou dlhou 45 metrov, na jeden záber či pohnutie záprahu, odtiahli čo najďalej l 200 kilogramový ihličnatý kmeň.
Okrem riadnych, ťažkých záprahov, medzi ktorým nechýbali kusy s hmotnosťou nad jednu tonu, postavili gazdovia na štartovú čiaru aj mladé 4 až l0 mesačné zvieratá. Malé volky s malými rebriniakmi zároveň poslúžili ako ukážkoví „predskokani.“
Chýbal tradičný účastník pretekov 83-ročný gazda Štefan Podskľan z Javoriny. Položila ho do postele chrípka. Jeho voly Gomboš a Rendeš však na Jarme súťažili. Zveril ich vnukovi Vladimírovi Lámerovi so synom.
Osobitnú prémiu za dobré nápady si zaslúži ten, kto vyvetral skrine, šifoniere, šuflódne a odevy predkov. Návštevníci odetí do krojov nemuseli platiť vstupné! Hodovalo sa do poslednej klobásy, tancovalo do rána. Také jarmo na krk hocikedy!
Výsledky, prvé miesta:
Gazdovské preteky: František Brišiak a Ján Žiak, mladší: Martin Katreniak a Milan Čupka.
Furmanské preteky: Štefan Katreniak a Cyril Katreniak, mladší: Jozef Bitala a Maroš Janoštiak.
Silové preteky: Jozef Golian a Ján Kubiš, mladší: Jozef Bitala a Jozef Janoštiak.