Do 17. storočia bolo Horehronie nábožensky rôznorodé, prevažovalo reformné hnutie, časť bola pravoslávna, katolícka, ale našli sa aj inoverci a neveriaci. V toto období prežíva Horné Pohronie veľké zmeny v oblasti vierovyznania a jeho inštitúcií. Keď Mária Széchy, (nazývaná aj muránska Venuša), vydajom za Františka Wesselényiho, uhorského palatína, prijala katolícke náboženstvo, začala uplatňovať protireformačné zásady a podporovať dovtedy slabé pozície katolíckej cirkvi. Cuius regio, ellius religio (kto ti vládne, toho náboženstvo vyznávaj). Katolícka zložka bola posilňovaná aj príchodom nových osadníkov. Heľpa patrila administratívne pod farnosť v Polomke, neskôr k Pohorelej, časť aj na Šumiac.
Začiatkom l8. storočia, približne roku 1712, si Heľpania postavili drevený kostolík, podliehajúci pohorelskej fare a bol zasvätený svätému Martinovi. Ďalší kostol, ktorý sa spomína v listine Muránskeho panstva, bol vystavaný v roku 1744, z fondu majiteľa muránskeho hradu Štefana Koháryho. Posvätený bol sv. Michalovi Archanielovi. Bol z kameňa a bol len požehnaný. Boli v ňom tri oltáre. Zrušený bol v roku l809. Dodnes sa z neho zachoval jeden múr, hambár.
Výstavba terajšieho kostola bola započatá v roku 1800, ukončená v roku 1806. Chrám je jednoloďový so segmentovým uzáverom, (guľový výsek) a predstavbou, ktorá je ukončená vežovou cibuľou. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami a medziklenbovými pásmi dosahujúcimi na polpiliere. Nad vchodom je murovaný chór. Fasády sú členené lizénami, (náznak piliera bez hlavice a pätky). Kazateľnica je klasicistická, polychrómovaná (viacfarebná) drevorezba z prelomu 18. a 19. storočia. Nachádza sa na severnej strane. Parapet kruhového riečišťa a baldachýn sú dekorované klasicistickou ornamentkou a dvoma plastikami putt (malé detské postavy doplňujúce dekoráciu). Krstiteľnica sa nachádza na severnej strane luiserna z polovice 18. storočia s drevenými dvierkami, na nich je olejomaľba krst Krista v rieke Jordán. V západnom portáli sú vchodové dvere z prelomu 18. a 19. storočia, bohato členené, zdobené rezbou a kovaním v rokokových a klasicizujúcich tvaroch. Chrám bol po prvýkrát renovovaný v roku 1895. Prvýkrát bol premaľovaný po veľkom požiari v roku 1906. Vežové hodiny boli namontované okolo roku 1930, na všetky štyri strany. Zakúpené boli zo zbierok Heľpanov žijúcich v Amerike. Na jeseň v roku 1949 maľovala kostol Firma Papp a Petrovič z Piešťan. Všetky postavy z ľudu boli v heľpianskych krojoch. Parčík s jaskyňkou Lurdskej Panny Márie bol vystavaný v roku l957. Strecha bola pokrytá medeným plechom a veža natretá v roku 1991. Po príchode kaplána vdp. Jána Gnipa 17. júna 1990, ktorý bol ustanovený za farára v Heľpe po smrti vdp. Michala Čaneckého v roku 1991, pod jeho vedením, okrem nespočetného množstva iných záslužných aktivít, vybudovali Heľpania z milodarov a príspevkov veriacich novú faru, dom nádeje, opravili starú faru z roku 1793, rozšírili sakristiu, pozlátili všetky oltáre, zaviedli elektrické kúrenie a elektrické zvonenie, opravili nefunkčné vežové hodiny, ktoré niekoľko rokov stáli, vymenili lavice, upravili vchod, zrenovovali kaplnku sv. Jána Nepomuckého z roku 1857, patróna rodiny Koháryovcov, zrenovovali hroby farárov, ktorí pôsobili, alebo sa narodili v Heľpe a odpočívajú na miestnom cintoríne a k dvestému výročiu toto leto opäť vymaľovali kostol.
Autor: Jozef Pupiš
