Článok pokračuje pod video reklamou
Meno a priezvisko: PaedDr. Juraj Smrečan
Pracovne zaradenie: prezident Národného automotoklubu SR.
Rodné mesto: Narodil som sa síce v podbrezovskej nemocnici, no rodnou obcou mi je Hronec.
Vek: 53 rokov.
Životná dráha: Na strednú školu som chodil v Brezne, v Banskej Bystrici som vyštudoval Pedagogickú fakultu a doktorandské štúdium som absolvoval na Univerzite Komenského v Bratislave.
Profesionálna dráha: Všetko sa to točilo okolo motorizmu. V roku 1972 som vstúpil do vtedajšieho Ústredného automotoklubu ČSSR, neskôr som sa stal profesionálnym pracovníkom automotoklubu. V rokoch 1986 až 1991 som bol tajomníkom Stredoslovenského krajského výboru Zväzarmu so zameraním na motorizmus.
Čo mi to vzalo: Ak mám byť úprimný - tak voľný čas a niektoré ilúzie.
Čo mi to dalo: Dalo mi to možnosť spoznať množstvo vzácnych ľudí, s ktorými som mohol spolupracovať v oblasti výchovy mládeže.
Životný neúspech: Za svoj najväčší neúspech považujem to, že sa mi nepodarilo získať viac ľudí pre záchranu životov a zdravia motoristov.
Najväčší životný úspech: Znovuoživenie dopravnej výchovy na Slovensku. A v súkromnom živote - postavenie vlastného hotela.
Rodina: Manželka Eva a 13-ročná dcéra Katarína.
Najvýznamnejšie medzníky života: Narodenie dcéry.
Koníčky: Autá, motorky a kone! Veľa koní. Veľa koní aj pod kapotou!
Čo nemám rád: Hlúpych ľudí. Najstrašnejšou vecou na svete zrážka s hlupákom. Je to najväčšia nehoda, pri ktorej nepomôže ani cestná služba, ani Žltý anjel!
Čo mám rád: Dobrú kávu a kubánske cigary. Motorizmus je už vlastne diagnóza...
Plány do budúcna: Vybudovať stabilný automotoklub na Slovensku. Mojou absolútnou prioritou je ale zameranie na bezpečnosť detí.
Čo by ste vo svojom okolí zmenili alebo ocenili: Ocenil by som hlavne väčšiu tolerantnosť vodičov. Vzájomné sa pochopenie. A nielen medzi motoristami, ale aj ostatnými spoluobčanmi.
