Pred novou sezónou mu však nič nebránilo prijať ju. Tréner banskobystrických hokejistov Vladimír Šandrik kritizuje kombinačné schopnosti baranov. verí však, že túto chybičku krásy vyriešia. Na pomyselné estetické „strihanie baranov“ sa teda teší.
Tréner Novotný predpokladal, že túto sezónu ako víťazný tréner „baranov“ povedie on. Nestalo sa. Nebojíte sa aj vy niečoho podobného? Nebojíte sa, že nemusíte mať stále istú pozíciu?
- Nebojím sa. Tréner nikdy nemá istotu. Veď zajtra tu už nemusím byť. Tréner nikdy nemá istú pozíciu, každý s tým musí počítať.
Z extraligy ste prešli do prvej ligy. Stačí vám to?
- Tréner nemôže špekulovať. Musí sa snažiť robiť všade, kde je príležitosť. Je to aj výzva pokúsiť sa o postup do extraligy. Netvrdím, že sa to podarí, ale skúsiť to treba.
Aké sú vaše osobné očakávania?
- Dobre hrať a aby nám sezóna dobre vyšla.
Bystrica chce postúpiť do extraligy. Tešíte sa na túto náročnú prácu?
- Keby som sa na ňu netešil, tak tu nie som. Bol som oslovený už v decembri, nechcel som Košičanov sklamať, tak sme sa dohodli, že ak po sezóne ešte budú tieto ambície, tak by som sem prišiel a pokúsil sa pomôcť. Ale šport je nepredvídateľný – môže, ale aj nemusí to vyjsť. Takže treba tvrdo pracovať naďalej. Z troch zápasov na turnaji SNP sa nedajú robiť veľké závery.
Ako by ste bilancovali obdobie, čo ste tu?
- Myslím si, že letná príprava na suchu prebehla veľmi dobre, mali sme vytvorené slušné podmienky. Dosť ma sklamalo, že ľad je neskoro. Chýba nám polovica hodín na ľade, čo je aj vidieť. Nestihli sme ešte ani prebrať niektoré taktické či systémové prvky, presilové hry a iné. Zatiaľ sme robili iba herné činnosti, a je toho zatiaľ málo. Zaťaženie hráčov ešte nie je také, aké by malo byť. Zrejme budeme musieť trochu obetovať začiatok ligy a potrénujeme ešte dlhšie, ako by sa malo. Dúfam, že sa nám to nevypomstí. Nemáme čas na „dopĺňanie batérií“, pretože sa hrá veľmi dlho. Jediná prestávka je v decembri asi dva týždne.
Nebojíte sa toho, že by sa to mohlo prehriať? Aj tréner Novotný na Vianoce s nimi viac trénoval a mužstvo prehrávalo zápasy...
- Je to dosť ťažké, ešte o tom premýšľam. Ale myslím si, že iná cesta nie je, lebo potom už nebude čas na „dobytie batérií“. Uvidíme, ako to vyjde. Zatiaľ mám ten úmysel, aby sme aspoň dva týždne dvoj či trojfázovo potrénovali.
Aké má byť zameranie týchto tréningov?
- Jednoznačne na prípravu na ľade, teda korčuľovanie, spolupráca, súhra, systém. Teda všetky prvky, ktoré sú nutné a nestihli sme ich ešte urobiť, takže nám veľa chýba.
Káder je už definitívny?
- Máme ešte nejakých hráčov v talóne. Skúšame ešte. Definitívne nikdy nič nie je, veď človek nikdy nevie, čo sa môže stať. Aj v priebehu ligy sa dá dopĺňať či vymieňať káder. Keď to pôjde dobre a chlapci sa zomknú, nevidím dôvod, aby sa to zmenilo. Ale ak to nepôjde, bude musieť dôjsť ku zmenám.
Brankár Majzel ukázal, že nepatrí do starého železa. Máte istú jednotku?
- Istá jednotka nie je nikdy. Na začiatku sme premýšľali o tom, že by sa malo mužstvo posilniť na tomto poste. Povedal som nie, máme tu predsa dvoch brankárov, ktorým verím. Je tam ešte aj mladý Stopka, ktorý môže pri nich vyrásť. Pokiaľ by to nešlo, vždy je čas doplniť to. Ale verím, že to bude tak, ako požadujeme.
Do klubu prišli posily, ale trápia vás odchody...
- Odišli iba tí hráči, ktorí išli vyššie, ako Dian, tiež Zvolenčania. Ale faktom je aj to, že nám odišlo pár kvalitných mladých hráčov ako Ondruška, Nemčok, Kozelnický či Škvarka. Všetci žiaľ odišli do USA. Je škoda, že sa ich nepodarilo udržať. Boli to mladí perspektívni hráči. Dalo sa na tom veľmi dobre budovať.
Minulú sezónu HC 05 nemohli postúpiť, klub staval na zapracovaní mladých talentov pre túto sezónu. Ako to bude teraz s mladými?
- Veľmi rád by som dal príležitosť mladým, ale spomínaní hráči, ktorí mali túto sezónu hrať, „ušli“ do Spojených štátov. Teda ako máme s nimi pracovať, keď oni tu nechcú hrať?
Ktorých hráčov ste poznali pred svojím angažovaním?
- Poznal som Kondera, Plavuchu, Longauera. Vlasta som trénoval v Košiciach, Kondera som ako tréner lákal do Košíc. Filipa Macejku som trénoval v Prešove. Niektorých poznám, niektorých nie. Ale nie je podstatné, či tréner pozná hráčov, ale to, ako to dokáže skĺbiť a ako funguje spolupráca medzi ním a hráčmi.
Aký štýl hry budete preferovať?
- Vyhrávať. Dostať čo najmenej gólov a hrať zozadu stopercentný disciplinovaný hokej. Keď sa toto splní, nevidím problém, lebo máme skúsených hráčov, ktorí vedia dávať góly.
Zápas na turnaji o pohár SNP proti Prešovu vyzeral zo strany Bystričanov lepší ako s poľskou Krynicou. Napriek tomu ste mali voči hre svojich zverencov výhrady...
- Nehrali sme dobre kombinačne, sólovali sme. Nepáčil sa mi tento výkon, ale vždy hovorím, že rozhodujúci je výsledok zápasu. Niekedy aj zdanlivo zlé zápasy sú víťazné a niekedy zdanlivo dobré zápasy sa prehrajú. Vždy beriem víťazstvo, aj keď proti Prešovu to nebolo podľa mojich predstáv po kombinačnej a bojovnej stránke.
Bola tam však minimálne jedna krásna kombinačná akcia Longauer + Šimčík...
- Áno, boli nejaké pekné akcie. Ale celkovo to bolo dosť nesúrodé. Som však rád, bodaj by sme vždy hrali takéto zápasy a vyhrávali.
Ste teda zdravo kritický...
- To musím byť. Nemôžem ich až tak chváliť, lebo niektoré veci, ktoré od nich vyžadujem, neboli stopercentne splnené a nie každý podal taký výkon, aký by mal. Ale rozhodujúci je výsledok.
Čo bolo cieľom Banskobystričanov na turnaji?
- Nešli sme vyložene za víťazstvom, chcel som vidieť hrať všetkých hráčov. Nešpekuloval som, čo budeme víťazi alebo nie. Chcel som, aby sa ukázali na ľade.
Kto je Vladimír Šandrik
Trénersky pôsobil v Košiciach, v Poprade, v Prešove, vo Zvolene či v Liptovskom Mikuláši. V Košiciach pôsobil aj ako tréner, manažér mužstva, a aj ako riaditeľ klubu.