Zápas plný extrémov

„Čo sa týka nášho mužstva najradšej by som zápas ani nehodnotil. Čo mi prekážalo, nazval by som extrémy. Boli to extrémy z toho pohľadu, že sme sa dostávali do hry, do dobrého tempa, boli tam aj príležitosti, črtalo sa, že aj gólové, penaltou sme sa dostali do zápasu, ale potom prišli pre mňa nepochopiteľné extrémy,“ povedal Jánoš. Sú podľa neho na zamyslenie. Narážal hlavne na kontaktný turčiansky gól, ktorý prišiel pol minúty po druhom góle jeho zverencov. „Hráči prišli oslavovať k lavičke, a to sú veľmi zlé návyky. Niečo také sa nemôže stať, aby sme pol minúty po strelenom góle inkasovali. Bolo to iba tým, že hráči prišli na lavičku občerstviť sa. Na to sú predsa iné priestory,“ dodáva Jánoš, dvíhajúc varovný prst. Nezabudol si pritom prisypať popol aj na vlastnú hlavu. „Samozrejme, že lavička je aj moja parketa, ale ja som to naozaj nepostrehol. Orientoval som sa na loptu a na rozohrávku súpera.“ Výsledkom bolo, že Podbrezovčania mali zrazu mimo hry troch hráčov, hlavne v strede ihriska. „Z tohto pohľadu to boli extrémy, že súper sa takto znova dostal do hry, pretože jeden kontaktný gól, to je už veľmi blízko k vyrovnaniu. A agresívnou hrou, ktorou vyrukoval, sa súper postupne dostával do hry,“ povedal nahnevane lodivod železiarov.
Okrem tejto chyby vyčítal dvom hráčom ich nedostatočný výkon. „Nefungovalo nám viac vecí, ako by malo. Ďalším extrémom bol Kucka, boli to ukrutné straty ľahkých lôpt napriek tomu, že som mu to cez polčas hovoril, ako to má riešiť v prospech mužstva. Nevyčítal som, iba hovoril.“ Okrem Kucku si svoje odniesol aj Michal Breznaník. „Druhým momentálnym problémom je postavenie Breznaníka, lebo to je len promenádovanie,“ povedal otvorene. Ani po vyhranom zápase teda hráči nepočuli zo strany Antona Jánoša veľa pochvál. Železiarom začína veliť „železný“ tréner. „Vyhrali sme, ale nie je čo oslavovať,“ dodal na záver.