Listina mestských práv, vydaná kráľovskou kanceláriou Belu IV. pred 14. októbrom 1255 je uložená v banskobystrickej pobočke štátneho archívu. Text mestských výsad bol napísaný latinsky na pergamene s rozmermi 330 x 475 mm. Obojstranná pečať panovníka, bez ktorej listina nemôže získať záväznosť a právnu silu, chýba.
Poškodená časť textu sa dá zrekonštruovať podľa listiny Štefana V. z r. 1271, ktorá uvádza doslovné znenie textu z r. 1255. Keďže ide o „rodný list“ mesta uvádzame ho v doslovnom znení v slovenskom preklade, ako ho publikoval Igor Graus.
Belo, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Ramy, Servicie, Galicie, Lodomérie a Kumánie, všetkých verných Kristovi ako prítomných, tak aj budúcich, hodlajúcich nahliadnuť do tejto listiny, pozdravujem v mene Spasiteľa. Predvídavá kráľovská obozretnosť zvykne svojich vyznamenať výsadami a hodnosťami, aby sa mu právom mohol zväčšiť počet služobníkov, pretože takto sa zachová vážnosť kráľovskej vznešenosti. A preto chceme dať obsahom tejto listiny na vedomie, že sme našim hosťom z novej osady Bystrice blízko Ľupče udelili na ich prosbu tieto výsady:
Aby si spoločne volili farára, ktorého sami predstavia ctihodnému otcovi ostrihomskému arcibiskupovi, aby ho potvrdil vo funkcii. Okrem toho si spoločne spomedzi seba vyvolia za porady a súhlasu celku richtára či sudcu na obdobie jedného roka a tento súdi vo všetkých sporoch a nemôže ich súdiť iný sudca krajiny.
Tiež môžu hľadať zlato a striebro a ostatné kovy v hraniciach celého Zvolenského komitátu v zemi, ako aj v hájoch, lesoch a vodách a majú slobodu v doleuvedených hraniciach vo všetkých úžitkoch okrem poľovačky a rybolovu. Ďalej tiež zo zlatých baní platia desatinu, zo striebra a ostatných kovov sú povinní odovzdávať ôsmu časť.
Ďalej v každom spore, ktorý sa rozsúdi súbojom, sa bude bojovať okrúhlym štítom a mečom ako je zvykom u Sasov vtedy, ak osoba, ktorá ho žiada, je spomedzi nich alebo ich slobody a národnosti. Ak by však osoba bola cudzieho pôvodu, vtedy spôsob súboja zostane na vôli panovníka.
Ďalej nie sú povinní prísť na dvor na nijaké vyzvanie, iba ak by boli citovaní špeciálne našou listinou a vtedy sú povinní predstaviť sa pred nás alebo toho, komu sme to udelili týmže naším povolením.
Okrem toho našim spomínaným hosťom z Bystrice dovoľujeme, aby okrem našej vznešenosti nemohol u nich nikto užívať pohostenie, ak ho neprijmú sami zo svojej vôle. Dodávame tiež, aby boli úplne oslobodení a vyňali od všetkej právomoci a súdenia zvolenských županov, na ten čas ustanovených. Tiež si prajeme, aby neboli nikomu povinní platiť nijaké dávky alebo pozemkové poplatky.
Ďalej pri výmene mincí peňazomenci od svojho príchodu sedem dní nemajú na hostí nijakú moc. Keď sa minie oných sedem dní, majú takú právomoc ako v Ostrihome a Budíne.
Okrem toho, ak nám osobne bude treba ísť do vojny alebo na výpravu, sú povinní ísť riadne vyzbrojení pod našou zástavou.
Okrem toho spomenutým hosťom z Bystrice poskytujeme výsadu, že budú používať rovnakú výsadu pri platení dávok, akú používajú naši hostia zo Štiavnice a aby sa im odteraz v celej krajine nečinili žiadne ťažkosti.
Okrem toho, aby sa všetko nakrátko uzavrelo, naším spomínaným hosťom dávame do úžitku oráčiny, lesy a lúky, na ktorých nech sa ich nikto neodváži obťažovať.
Aby pre pochybnosť o medziach a hraniciach nevznikol v budúcnosti spor alebo omyl, dávame ich vyznačiť našim verným magistrom Baasom a v tejto listine sa uvádzajú tak, ako po poriadku nasledujú.
Prvá hranica sa začína od rieky Hron na mieste, kde rieka Udurna vteká do Hrona a vystupuje po rieke Udurne až k ceste, ktorá ide o Turčianskej stolice a na tejto ceste sa hranica obracia severným smerom. Odtiaľ prichádza pod úbočím veľkého vrchu až k potoku, ktorý sa volá Čelnica, v ktorom vystupuje až k predmenovanej rieke Hron a prechádza cez tú istú rieku cez nejaký ostrov a vystupuje na vysoký vrch a odtiaľ sa vracia na vrcholec vrchu prvej hranice, kde sa vlieva potok Udurna do rieky Hron a tu sa hranica končí. Ďalej sme im do večného práva a slobodného vlastníctva darovali lúku nazývanú hradná. Dané rukou nášho milého a verného magistra Smaragda, stolnobelehradského prepošta, našeho dvorského vicekancelára, roku Pána 1255, ale nášho panovania dvadsiateho.
Autor: Jozef Ďuriančik
