AKO NÁM TLIESKALA SARDÍNIA

Letné dni sú pre školopovinné deti a mládež symbolom prázdnin, vody, slnka a oddychu. Leto je však aj obdobím čulého umeleckého ruchu, keď sa u nás i vo svete uskutočňuje množstvo kultúrnych podujatí rôznych žánrov a štýlov - vrátane festivalov tanca. Nám sa tento rok podarilo skĺbiť oboje... My, žiaci a učitelia tanečného odboru banskobystrickej ZUŠ Jána Cikkera, sme v júlových dňoch na tie „klasické“ prázdniny nenastúpili. Napriek tomu sme zažili veľa krásnych slnečných dní, vody, fascinujúce cudzokrajné mestá a úžasnú festivalovú atmosféru. Posledný júlový týždeň sme totiž po dlhej príprave strávili na medzinárodnom folklórnom festivale v meste Siniscola na Sardínii. Ako jediné teleso zo Slovenska sme tu absolvovali päť vystúpení spolu so súbormi z Mexika, Venezuely, Turecka, Izraela, Kene a domácich účinkujúcich. Reprezentovať našu školu v zahraničí nám už tretíkrát umožnila a zorganizovala agentúra pre kultúru a šport MR LUNARI z Banskej Bystrice. Zážitky z tohto zájazdu boli pre nás natoľko silné, že sme sa o ne rozhodli s vami podeliť aspoň takto, na papieri. Vás, ktorí ste podobnú atmosféru ešte nezažili, možno zaujmú postrehy z nášho denníka:

Utorok 25. júla
Všetci účastníci zájazdu – 28 tanečníkov vo veku od 12 do 20 rokov, dve učiteľky a jeden korepetítor – sme sa s očakávaním stretli na parkovisku pod Pamätníkom SNP. Tu sa začala naša cesta za reprezentáciou, zábavou, poznávaním a novými zážitkami. Niektorí plní radosti, bezstarostnosti a elánu a niektorí (hlavne tí starší) aj s obavami, aby všetko dobre dopadlo, sme sa vydali na dvojdňovú cestu dlhú takmer 1 600 km.

Streda 26. júla
Ráno prichádzame do Ríma. Máme päť hodín na to, aby sme navštívili aspoň niektoré zo svetoznámych pamiatok „večného mesta“. Plán trasy sme si v túžbe po poznaní pripravili náročný, ale napokon sa nám ho podarilo v pohode zvládnuť. S rovnakými bledomodrými šiltovkami na hlavách a kartičkou s menom a kontaktným číslom na krku pre prípad, že by sa niekto stratil, sme sa vrhli do ulíc preplneného Ríma. Videli sme Vatikán, Fontánu di Trevi, Španielske námestie, Palác rímskych vojakov a skončili sme pri bájnom a ohromujúcom Koloseu. Po prehliadke mesta nás srdečne prijali na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Ríme. Bola to pre nás veľká česť a zároveň aj poďakovanie za reprezentáciu našej krajiny v zahraničí. Tu za nás všetkých zahral a zaspieval náš kolega Dušan Šimo a po malom občerstvení sme pokračovali v ďalšej ceste. Vo večerných hodinách sme šťastne dorazili do prístavu Civitavecchia, odkiaľ nás obrovský trajekt celú noc viezol na Sardíniu.

Štvrtok 27. júla
Olbia, prístav na Sardínii. Po celonočnej plavbe sme sa ocitli iba 45 minút od miesta nášho pobytu. Už pri vylodení nás privítal a do konca stále sprevádzal pán Mário Pau – prezident medzinárodného folklórneho festivalu v Siniscole – úžasne milý človek, so srdečným úsmevom na tvári...
Siniscola – materská škôlka – náš dočasný domov. Toto miesto v nás spočiatku vyvolalo úsmev. Cítili sme sa ako Snehulienky v domčeku trpaslíkov. Malé nízke stoly a stoličky, vešiaky vo výške pása, umývadlá nízko pri zemi... Postele boli našťastie v normálnej veľkosti. Ale všade farebné steny s rozprávkovými obrázkami a veľmi útulne. Hneď sme sa cítili ako doma... V ten deň nás nečakali žiadne povinnosti. Chceli sme sa len oboznámiť s prostredím a trošku si oddýchnuť po ceste. Teplá priezračná voda v mori a večerná prechádzka typickým prímorským mestečkom bolo to pravé, čo sme potrebovali.

Piatok, sobota, nedeľa,
pondelok 28. až 31. júla
Slnečné predpoludnia sme obyčajne trávili na pláži. Popoludní sa pravidelne začínala príprava na večerný program, krojované sprievody mestom a celý maratón spojený s festivalom. Počas týchto dní sme účinkovali v mestách Siniscola, Bitti, Codrongianus, Santa Anna a Santa Lucia. Všade sme absolvovali živé sprievody všetkých zúčastnených súborov, v ktorých sme spievali a tancovali. Bola to však aj veľká „drina“, a to nielen pre nás, ale hlavne pre nášho harmonikára Dušana. Ten musel svoj ťažký hudobný nástroj niesť, hrať a zároveň s nami spievať celým mestom. Festivalové koncerty, ktoré sa začínali večer o desiatej a končili sa ďaleko po polnoci, mali úžasnú atmosféru. Sardínčania sú veľmi srdeční diváci a veľmi citlivo vnímali presvedčivé a temperamentné výkony našich tanečníčok, ale aj ich vnútornú energiu a osobnostný prejav, z ktorých boli nadšení a na každom kroku nám za to vyslovovali obrovské uznanie.
Utorok 1. 8.
Ani sme sa nenazdali a nastal čas odchodu. Nevyspatí, unavení, ale nekonečne šťastní a smutní zároveň sme sa museli rozlúčiť. Ťažko sa nám odchádzalo od ľudí, ktorí sa o nás počas celého pobytu starali. Či už spomínaný Mário, alebo všetci členovia jeho súboru Cuccuru´e Janas , ktorí sa nám denne venovali s plným nasadením. Stali sa z nás dobrí priatelia a veríme, že ich raz budeme môcť privítať aj u nás...
Lúčenie býva vždy ťažké. Toto, pri ktorom plakali všetci – dokonca aj naši dvaja zlatí šoféri, ktorí boli absolútnou súčasťou našej rodiny od samého začiatku – bolo doteraz najťažšie. Mali sme však pred sebou rovnako náročnú cestu, ktorú bolo treba v zdraví zvládnuť. Opäť sme sa ocitli v prístave Olbia, absolvovali plavbu loďou do Civitavecchia – tentokrát cez deň. Dievčatá plné zážitkov dokázali ešte aj na lodi rozdávať zo svojho nadšenia a radosti a napriek obrovskej únave rozprúdili pri živej hudbe neuveriteľnú zábavu. Zapojili sa do nej dokonca aj talianski pasažieri. A znovu nás čakal autobus.

Streda 2. augusta
Celú noc nespali iba šoféri a bezpečne nás viezli do ďalšieho z talianskych legendárnych miest. Chceli sme totiž vidieť ešte Benátky s gondolami, a tak sme sa opäť vydali tentoraz malou loďkou cez Kanál Grande na Námestie svätého Marka do centra Benátok. Po úžasnej prehliadke mesta nás čakala už len dlhá cesta domov.

Štvrtok 3. augusta
S presnosťou hodiniek sme o siedmej ráno bezpečne dorazili do Banskej Bystrice. Tu nás už očakávali s rovnakým napätím, aké sme zažívali my pri odchode, rodičia našich „detí“. Znovu tiekli slzy – tentoraz však pri našom vzájomnom lúčení. Smutní z rozchodu sme si zaželali pekné prázdniny a skoré stretnutie v septembri opäť v našej škole.
Pre našich žiakov znamenal zájazd na Sardíniu nové zážitky, nových priateľov, možnosť predstaviť svoje umenie v cudzej krajine, spoznávať umenie iných kultúr a popritom si užiť aj prázdninové slnko, more a zábavu.
Pre nás učiteľov to bola popri práci veľká česť stráviť tieto dni s úžasnými mladými ľuďmi, ktorí dokázali v pravom slova zmysle reprezentovať nielen našu školu a mesto, ale môžem s hrdosťou povedať, že aj našu krajinu. Bol to nádherný zájazd. Verím, že nebol posledný...