Železný hasič z Banskej Bystrice

Priezvisko Pecník je totiž na Slovensku (a nielen tu) pojmom. Hasič vlastne nie je len povolanie. To je poslanie, ktorému sa treba doslova oddať. A nestáva sa tak často, aby sa v jednej rodine všetci z mužov stali hasičmi. Tak je to u Pecníkovcov z Banskej Bystrice. Hasičom je otec i obaja synovia. Jeden zo synov, Rastislav, je však známy ako borec z hasičských súťaží, aj v tých najextrémnejších.

Hasičský šport je pre hasičov čosi celkom prirodzené. Nie je žiadnou samoúčelnosťou, ale súčasťou prípravy. Hasič musí mať dobrú, ba veľmi dobrú kondíciu. Hasič, ktorý by pri ostrom zásahu začal odpadávať po vybehnutí na druhé poschodie, nevládal by vyliezť po vratkom rebríku, by bol pre svojich kolegov v tíme platný ako koze ponožky. Hasiči preto pravidelne cvičia, usporadúvajú súťaže v hasičskom športe. Rôzne. Aj veľmi náročné.
Veliteľ zmeny Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici npor. Ing. Rastislav Pecník nielenže odmalička hltal hasičstvo, ale venoval sa aj ľahkej atletike, behu na stredné a dlhšie trate. K hasičskému športu teda prešiel celkom prirodzene. Hasičský šport preveruje jednotlivca a zároveň celého tímu. Súťaží sa v štyroch disciplínach - vo výstupe hákovým rebríkom do štvrtého poschodia, behu na 100 metrov cez prekážky, v štafete 4-krát 100 metrov cez prekážky a v požiarnom útoku celého družstva. Sú však aj extrémnejšie súťaže. Jednou z najextrémnejších v Európe, je pražská súťaž Iron Fireman (Železný hasič). Pretekár musí prekonať na čas niekoľko disciplín. Napríklad ťahať šesť hadíc do kopca na vzdialenosť 60 metrov, dve zmotať do balíka a premiestniť do určeného sektoru. V druhej disciplíne musí pretekár zasadiť na čas sto úderov ťažkým hasičským kladivom (50 rán dole, 50 nahor), premiestniť dva dvadsaťpäťkilogramové kanistre na 40 metrov, prekonať dvojmetrovú bariéru a preniesť osemdesiatkilogramovú figurínu na 40 metrov. A hneď nato vybehnúť na čas do dvadsiateho šiesteho poschodia. Ale pozor, preteká sa v zásahovom kabáte, s prilbou a dýchačom. Rasťo vyhral trikrát. A vlani vyhral aj štvrtýkrát, keď súťaž ešte sťažili. Tento ročník nebude z dôvodu rekonštrukcie výškovej budovy, pretože nie sú k dispozícii priestory.
Súťaží, v ktorých Rastislav Pecník exceloval, je oveľa viac. Napríklad z celosvetovej hasičskej súťaže so skratkou TFA (toughest firefighter alive - najtvrdší hasič prežíva) v Sheffielde si vo svojej kategórii zo 600 účastníkov odniesol tretie miesto. Jeho meno sa však najčastejšie spomí-
na s medzinárodnou súťažou Bratislavské schody, Memoriálom Vladimíra Ružičku, bratislavského hasiča, ktorý tragicky zahynul pri zásahu. Je to súťaž dvojíc, ktoré musia vybehnúť do 24. poschodia v kompetnom zásahovom obleku, rukaviciach, topánkach, aj s dýchacím prístrojom. Všetko spolu váži takmer tridsať kilogramov a nie je nič mimoriadne, keď chlapi pri behu do schodov omdlievajú. Rasťo súťaž v rokoch 2000 a 2001 vyhral spolu s kolegom Matejom Kohútom. A pred niekoľkými týždňami ju vyhral opäť, tentoraz trikrát po sebe, s Jurajom Oravcom. Stali sa tak držiteľmi putovného pohára, ale darovali ho tomu, kto si ho zaslúžil najviac - manželke zosnulého hasiča, pani Ružičkovej.
Aké sú plány Rastislava Pecníka? Chcel by v spolupráci s technickou univerzitou vo Zvolene a Ústavom telesnej výchovy a športu pripraviť slovenskú súťaž TFA - najtvrdší hasič prežíva (v Čechách sa uskutočňuje v každom krajskom meste).
A keď sme pri hasičoch - to, čo dokážu, možno najbližšie uvidieť 5. septembra na banskobystrickom Námestí SNP na 9. ročníku medzinárodnej súťaže, ktorá simuluje vyslobodzovanie zranených osôb z havarovaných vozidiel - na Memoriáli Jozefa Dobríka a Pavla Snopku. Obaja títo banskobystrickí hasiči zahynuli pri likvidácii požiaru chaty v Ponickej Hute.