Mesto požiadalo o financovanie projektu z nórskych fondov vlani na jeseň, v súčasnosti sumarizuje podklady, ktoré sú záväzné na vydanie stavebného povolenia, resp. ktoré vyžaduje aj tamojší Obvodný úrad životného prostredia. Ide o posudky prašnosti, hlučnosti a iných dopadov alternatívnej technológie spaľovania na životné prostredie v meste a v konkrétnych lokalitách. Otvorenou otázkou je, či sa vôbec bude stavať. Náklady sú totiž dosť vysoké. Brezno zatiaľ uvažuje o kombinovanom vykurovaní v dvoch jestvujúcich kotolniach (ulice Západ a ČSLA), každá vyjde na l2-l3 miliónov korún. Štiepka by sa mala využívať na výrobu teplej vody prakticky nonstop, plyn iba pri nárokoch na vyššie výkony, teda počas zimného vykurovania. ,,Musíme to otestovať a zabezpečiť si dostatočný objem drevnej štiepky. Keďže cena plynu asi nižšia nebude. Samozrejme, ak sa nám to osvedčí,“ povedal primátor Brezna Jaroslav Demian. Výber kotolní v spomínaných lokalitách nebol náhodný. Ovplyvnil ho fakt, že majú zachované pôvodné uhľovne, ktoré poslúžia na navážanie štiepky. ,,Ja len dúfam, že vyhodnocovanie projektov nebude trvať tak dlho, ako trvalo predchádzajúcim štátnym úradníkom,“ naznačil primátor.
Príklad? Rekonštrukcia najväčšej ZŠ v Brezne. Padla na tom, na čom stojí väčšina škôl v republike. Projekt, ktorým sa uchádzala o prostriedky zo štrukturálnych fondov, neprešiel kvôli nevysporiadaným pozemkom. S tým má rezort dlhoročné problémy, Brezno nie je žiadnou výnimkou. Z projektu napokon jasne vyplýva, že mesto požadovaných 60 miliónov nasmerovalo výlučne do opráv a investícií na budovách. Absolútne vynechalo areál vonku, hoci športoviská, ihriská aj parkové plochy okolo školy by generálku potrebovali. Napriek tomu čakalo na stanovisko hodnotiacich takmer dva roky. Primátor je presvedčený, že projekt opäť dostane šancu. Rekonštrukciu Mestského domu kultúry aj sanáciu skládky tuhého komunálneho odpadu.už Brezno v zásobníku má.