Hokejovo vyrástol v Topoľčanoch. Rok po príchode do Banskej Bystrice si tu zahral extraligu. Potom, ako veci v Iskre prestali fungovať, prijal ponuku Žiliny, s ktorou tiež hneď postúpil do extraligy. V ostatnej sezóne sa pod Dubňom tešil z majstrovského titulu. V Žiline s ním nový tréner Gregor nepočítal, preto sa rozhodol prijať ponuku z Banskej Bystrice, kde už dlho bol o neho eminentný záujem. Pod Urpín sa vrátil napriek tomu, že v „hľadáčiku“ ho mal aj maďarský majster Székesféhervár. Obranca HC 05 B. Bystrica Stanislav Škorvánek.
Aké to bolo hrať prípravný zápas proti Topoľčanom, kde ste hokejovo vyrástli?
- Poznám odtiaľ chlapcov, s ktorými som ešte kedysi hrával hokejbal. Je pravda, že z Topoľčian som odišiel asi pred dvanástimi rokmi, teda niektorí chlapci, ktorí dnes hrali proti mne, hrali vtedy možno za starších žiakov. Poznám tam asi 5 chlapcov, s ktorými som kamarát. Je to vždy zaujímavé hrať proti nim.
Z Topoľčian ste vtedy prišli do Banskej Bystrice. Aké to bolo?
- Bolo to pre mňa úspešné obdobie, hlavne prvé roky, lebo hneď, ako som sem prišiel, sme postúpili do extraligy. Hral sa tu dobrý hokej, chodili sem aj diváci, pamätám si aj štvortisícové návštevy. Potom do hokeja prišli ľudia, ktorí neviem, či to nevedeli, alebo nemali až taký záujem pracovať na serióznej úrovni. Prejavilo sa to tým, že Bystrica dopadla tak, ako dopadla.
Neskôr ste prestúpili do Žiliny, kde ste sa pred pár mesiacmi tešili z majstrovského titulu. Aké to tam bolo?
- Do Žiliny som išiel v situácii, keď som už dva mesiace robil na stavbe, lebo tu som štyri mesiace nedostal výplatu. Bolo to obdobie, na ktoré nerád spomínam. Potom sa ozvala Žilina, kde som zažil niečo podobné ako s Bystricou, teda hneď prvý rok postup. Po šiestich rokoch prišiel športový zázrak a stali sme sa hokejovými majstrami Slovenska.
O takom niečom ste hádam ani nesnívali...
- Určite nie. V prvom rade som prichádzal do prvej ligy. Bolo tam urobené mužstvo, ktoré malo jednoznačne na extraligu. Boli tam utvorené extraligové podmienky z hľadiska finančných a materiálnych vecí. Teda postup bol veľmi ľahký a dúfam, že túto sezónu sa práve takéto podmienky a mužstvo vytvoria práve v Bystrici, aby sme postup dokázali zrealizovať.
Vedelo sa už dávnejšie, že Bystrica má o vaše služby eminentný záujem. Potom prišiel nečakaný titul so Žilinou. Napriek tomu ste tu. Nechceli ste obhajovať titul?
- V prvom rade som v Žiline neostal preto, lebo tam prišiel nový tréner Gregor, ktorý mi povedal, že so mnou v mužstve nepočíta. Samozrejme som o záujme Bystrice vedel, ale tým, že sezóna bola úspešná, vyskočili aj ponuky zo zahraničia. Pravdupovediac, jednu zahraničnú ponuku som odmietol len preto, lebo som dal niektorým ľuďom slovo, že sem prídem. Nechcel som byť taký, že rozprávam do vetra. Keď som to sľúbil, chcel som to dodržať.
Bola to ponuka na úrovni najvyššej súťaže?
- Ponuka bola od maďarského tímu, ktorý bol štyri roky po sebe majstrom - do Székesféherváru. Ich finančné podmienky boli určite lepšie, ale na jednej strane som chcel byť doma, na druhej strane som dal slovo ľuďom, ktorý tu pracujú seriózne. Chcel som byť aj ja seriózny voči nim.
Čo očakávate v Bystrici po viacerých rokoch?
- Očakávam, že vedenie klubu pripraví pre toto mužstvo také podmienky, aby sme hrali o postup, aby sme to dokázali. Oni pravdepodobne odo mňa očakávajú, aby som bol ťahúňom na ľade aj v šatni a aby som v nej pomáhal riešiť niektoré veci. Som na to pripravený. Mám na to vek a myslím, že aj schopnosti.
Chýba teda už iba „céčko“, ktoré ste tu niekedy mali...
- Nerád by som hovoril o „céčku“. Sú tu predsa chalani, ktorí ma nepoznajú a ja nepoznám ich, aj keď pomaly sa spoznávame. Myslím si, že vhodnejšie je, keď tu bude kapitánom niektorý z hráčov, ktorý je tu dlhšie a je tu viac zabehnutý. Ale nebránim sa žiadnej zodpovednosti v šatni, aj keď to céčko nebudem mať. Budem sa snažiť mužstvo usmerniť.
Aj vy ste ešte kritický k hre Banskej Bystrice. Ako hodnotíte výkon proti Topoľčanom? Vyhrať 4:0 nie je na zahodenie...
- Stále to ešte nie je ono. Máme aj časový sklz na ľade. Nemôžeme byť zatiaľ spokojní s hrou, ktorú predvádzame. Možno, že sme hrali dobre s Permom, ale zatiaľ prípravné zápasy ukazujú, že ešte na sebe musíme veľa pracovať.
Chýba kombinácia, o ktorej hovoril tréner Šandrik?
- Neviem, či je to kombinácia. Podľa mňa tam chýba nejaká výbušnosť. Ale je to spôsobené sklzom na ľade. Škoda, že ho pripravili až tak neskoro. Niektorí už spolu hrali minulú sezónu, ale ja chlapcov v mojej päťke vidím prvýkrát. Chce to iba čas. Myslím, že keď sa súťaž rozbehne, bude to lepšie. Súťaž je dlhá a prakticky začína až zápasmi play-off.
Proti Topoľčanom ste mali aj viacero šancí vrátane žŕdky. Stále vás to do útoku nejako ťahá...
- Škoda. Keď hrám proti Topoľčanom, vždy chcem dať gól, aby som sa trošku potešil. Dnes to nevyšlo, bodaj by to viac vychádzalo v lige.
Od Banskej Bystrice sa očakáva postup. Veríte, že to môže prísť už túto sezónu?
- Prišiel som sem urobiť postup, ten sa musí za každých podmienok podariť. Ak sa to nepodarí, budem to brať ako veľký športový neúspech. Aj môj, aj klubový.
Prekvapilo vás niečo špeciálne po návrate na staré pôsobisko?
- Zaujímavé je, že kabína ostala v takom istom stave, ako keď som ju pred šiestimi rokmi zavrel. To ma trošku prekvapilo a myslím, že aj v tomto smere bude potrebné urobiť nejaké kroky, aby sa prostredie pre hráčov trochu skultúrnilo.
Ako vidíte šance s terajším mužstvom Bystrice po postupe do extraligy?
- Záleží na tom, ako to bude vyzerať v sezóne. Ale v každom prípade mužstvo sa pravdepodobne bude musieť trošku doplniť. Budú sa musieť vytvoriť podmienky na regeneráciu, na trénovanie na suchu a podobne, ale všetko to chce čas. Myslím, že teraz je urobená super ľadová plocha, teda vidím, že vedenie chce pracovať. Verím, že pripravia podmienky tak, aby sme extraligu mohli hrať dôstojne.
I. liga sa bude hrať novým systémom. Čo na to hovoríte?
- Či sa to niekomu bude páčiť, a či nie, musím povedať, že väčšiu hlúposť som ešte nevidel. Sme v skupine s piatimi mužstvami, ktoré chcú postúpiť a v druhej skupine napríklad Topoľčany vyhrajú všetky zápasy, lebo tam nemajú poriadneho súpera. Urobiť z tohto rovnakú tabuľku je nelogické. A budeme chodiť dvakrát do roka do Humenného a Trebišova, hoci sme v strede Slovenska. Nevidím v tom progres, je to podľa mňa totálna „volovina“.
Aké sú vaše pocity pred ligou?
- Veľmi príjemné. Všetci sa tešíme, že sa už začne hrať o body. Človek sa vtedy viac vyhecuje a viac ho to baví. Také zápasy, kde sa na vás chodí pozerať veľa divákov, sú úplne iné. Tešíme sa a ideme do toho naplno už od prvého kola.
Veľa chlapcov v Bystrici extraligový hokej nezažilo a už vôbec nie titul majstra. Pochválili ste sa vašou medailou?
- Nerozoberal som to, len som chlapcom doniesol ukázať prsteň, ktorý sme dostali za majstrovský titul. Je to pekná spomienka. Viac-menej to, že neboli vo veľkom hokeji ešte nič neznamená, a práve preto im chcem zdôrazňovať, aby stále na sebe pracovali, aby sa do veľkého hokeja dostali.
Vo verejnosti sa povráva, že úspech Žiliny prišiel vďaka peniazom, ktoré tam dostal prezident klubu pán Slota. Je to tak?
- To bolo o niečom úplne inom, pretože keď idete hrať siedmy zápas finále, tak je úplne jedno, či sľúbia na hlavu milión alebo päť korún. Na ľade nikto nad peniazmi nerozmýšľa. Určite je pekné zarobiť nejakú korunu navyše, s ktorou nikto nepočíta. Ale peniaze hrali rolu iba v tom, že sme mali načas výplaty a mali sme materiálne vybavenie. Odmietam, že by o niečom rozhodovali peniaze, je to hlúposť.
Peniaze, ktoré vám prezident Slota sľúbil za titul, vám aj vyplatil?
- Áno. V mojom prípade všetko do koruny vyplatil. A aj chalani mi hovorili, že aj v ich prípadoch je to v poriadku. Chcem zdôrazniť, že to na Slovensku nie je zvykom. Väčšinou sa stretávame s tým, že kluby dlžia hráčom peniaze a ešte potom s tým hráči majú problémy, keď z klubov odídu. Ja sa sťažovať nemôžem, všetko do koruny mám vyplatené.
Pred siedmym finálovým duelom ste zažili aj mediálne známy prejav pána Slotu pred hráčmi. Ako to hodnotíte?
- Nemôžem si pomôcť, ale hodnotím to pozitívne. Ten, čo sa pohybuje vo vrcholovom športe vie, že je to úplne normálne. Potešilo ma, že prišiel medzi nás do kabíny. Takéto prejavy sú v športových kabínach na dennom poriadku.