Slovenský tím tvorila štvorica Peter Košút, Andrej Čanecký, Lukáš Styk a Martin Fraňo s vedúcou tímu Zuzanou Vojtášovou. Na štarte 12-etapových pretekov sa okrem banskobystrického tímu zúčasnili reprezentačné výbery Brazílie, Surinamu, Martiniku, Guadeloupe, domácej Guyany a holandského tímu Altipower, doplnené o domáce klubové výbery. Celkom sa na štarte takmer 1200-kilometrových etapových pretekov zišla stovka pozvaných pretekárov.
Prvým dojmom po prílete do Južnej Ameriky a do hlavného mesta Cayenne, ležiaceho takmer na rovníku, bolo teplé, no hlavne neskutočne vlhké podnebie. Teploty cez deň neklesali pod tridsať stupňov Celzia a vlhkosť dosahovala 100% možného nasýtenia vzduchu. „Po prílete nás okamžite oblial pot. V Európe vládlo chladné počasie, teploty pod dvadsať stupňov, takže teplotný dvadsaťstupňový rozdiel bolo cítiť. Trochu dlšie som si na podobné podmienky zvykal, svoje urobil aj päťhodinový časový posun. Toto všetko sa podpísalo na výkone najmä v prvých etapách, no postupne som si zvykol a aklimatizoval sa.“ povedal Peter Košút. Práve Košút nezaváhal v prvej etape, ktorá, ako sa neskôr ukázalo, mala najväčší vplyv na celkové poradie, a bol vo vedúcej 29-člennej skupine, ktorá získala vyše desaťminútový náskok na pole prenasledovateľov a bolo prakticky rozhodnuté, že celkový víťaz vzíde práve z tejto skupiny. V nasledujúcich dňoch však už pelotón nedovolil žiadnej z početných skupiniek, pokúšajúcich sa o trhák, získať podobne veľký náskok, takže v etapách špurtoval poväčšine celý pelotón pohromade. Veľká vyrovnanosť štartovného poľa i väčšinou rovinaté alebo mierne zvlnené trate i väčšia ostražitosť pretekárov dovolili už iba v troch nasledujúcich etapách mierne „poodskočiť“ malej skupine pretekárov, no pelotón ich mal vždy na dohľad. O celkovom víťazovi rozhodli predovšetkým dve individuálne jazdy na čas, v ktorých Košút nevyniká, a tak obsadil celkové dvadsiate štvrté miesto. „S výkonom v prvej etape som spokojný. Zachytil som rozhodujúci únik, škoda, že Styk s Fraňom tesne nezachytili únik spolu so mnou, bolo by sa to vyvíjalo pre náš tým lepšie. Keď sa na to spätne pozriem, tak ma trochu mrzí, že som nevyvinul viac aktivity v ostatných etapách a nepresadil sa viac v priebežných poradiach v etapách. Nie som bohvieaký časovkár, takže s celkovým 24. miestom som spokojný, menej už s výsledkami v etapách.“
Už v prvej etape mal žalúdočné problémy Čanecký, no v pretekoch pokračoval. V celkovom poradí mal však už veľkú stratu, skôr sa sústredil na pomoc kolegom. Dobrý výkon ukázal najmä v oboch individuálnych časovkách. „Som rád, že som sa dal po prvej etape dokopy. Keďže už po prvej etape som nemal šancu na celkové umiestnenie, v pretekoch som pokračoval na pomoc tímu. Dve dvadsiate siedme miesta v časovkách odzrkadľujú zhruba moju momentálnu výkonnosť.“ Paradoxne najlepší výsledok v časovke dosiahol najmladší pretekár Lukáš Styk. „Dvadsiate miesto v prvej časovke je viac, ako som čakal, a som rád, že som dokončil také ťažké preteky. Po páde v šiestej etape som sa však predovšetkým sústredil na pomoc Košútovi a Fraňovi.“
V rovinatých dojazdoch sa začal postupne presadzovať najlepší špurtér Martin Fraňo. V dojazdoch sa pravidelne umiestňoval do dvadsiateho miesta a jeho dve šieste miesta v kráľovskej najdlhšej a potom v záverečnej prestížnej etape sú vynikajúce. „Môjmu prvému väčšiemu úspechu, šiestemu miestu v kráľovskej etape predchádzalo veľké trápenie. No v závere mi fantasticky pomohli kolegovia z tímu. Záver sme však trochu nezvládli z taktického hľadiska a nakoniec z toho bolo šieste miesto. Našou chybou mi ušli stupne víťazov, no rovnako z toho mohlo byť aj dvadsiate miesto, takže som spokojný. V záverečnej etape ma vyburcovali tisícky divákov okolo trate. V závere som mal výbornú pozíciu, tajne som veril v stupne víťazov i víťazstvo v etape, no v záverečných metroch sa mi povolilo zadné koleso. V tú chvíľu som myslel, že je to defekt, bicykel sa ťažko v rýchlosti vyše 60 kilometrov za hodinu ovládal a na cieľovej páske som sa prepadol na šiestu priečku. Tohto záveru je mi naozaj ľúto, mohlo to byť oveľa lepšie, no mal som si obe kolesá pred štartom skontrolovať, je to aj moja vina, nakoniec môžem byť rád, že sa to stalo až v závere a neskončilo sa to pádom.“
Manažérka cyklistického tímu Zuzana Vojtášová hodnotí z celkového hľadiska preteky kladne: „Boli to náročné preteky v náročnej klíme. Okrem Fraňa doteraz chlapci podobne dlhé etapové preteky neabsolvovali, postupne si zvykali aj na odlišný spôsob pretekania ako v Európe. Preteky mali výbornú divácku kulisu, fantastické zabezpečenie, podporu médií. Každý deň bol priamy prenos v štátnom rozhlase, komentátor komentoval priamo z diania pretekov, keď jazdil so šoférom na motocykli v cyklistickej kolóne, a takmer všetci občania Francúzskej Guyany mali prehľad, čo sa na pretekoch deje. Je to niečo nepredstaviteľné, keď si pustíte rádio a tri hodiny vám komentátor prináša naživo aktuality z trate, podobné nášmu komentovaniu hokejových prenosov, no oveľa impulzívnejšie podané. Rovnako každý deň v televízii v prime time o ôsmej hodine večer bežala hodinová živá relácia zo štúdia, kde odborníci a pozvaní hostia rozoberali priebeh etapy. Takisto jediný guyanský denník prinášal denne 10-stranovú prílohu z pretekov, obsahujúcu všetky podrobnosti i plagát z predchádzajúcej etapy. Skrátka, cyklistikou to tých 9 dní v Guyane žilo. Trate lemovali diváci chudobných vrstiev i autá tých bohatších. Každý si našiel čas podporiť tých svojich. Aj ja ako manažér týmu som bola viackrát na interview v novinách, rozhlase i televízii, a tak sa bežne stalo, že ma zastavila pani v supermarkete a pýtala sa ma, ako sa našim chlapcom darí. Niekedy som si pripadala ako celebrita, keď ma na ulici ľudia zdravili a pýtali sa, ako sa cítime, ako vidíme naše šance v ďalšom priebehu a podobne. Počas pretekov došlo i k jednej nepríjemnosti, ku krádeži bicyklov dvom Holanďanom, Brazílčanovi a nášmu Fraňovi. Polícia však zlodejov vypátrala a bicykle boli pretekárom vrátené.
Bežný cyklista má však v Guyane dvere otvorené. Nikde sa nestretnete s nervóznym trúbením šoférov na cyklistov. Cyklisti sú tam ako bohovia. Šofér ich predbehne, až keď naozaj vidí, že je to bezpečné, inak pôjde aj desať kilometrov poslušne za cyklistom bez jedinej známky nervozity. A keď zatrúbi, tak na pozdrav, ktorý vždy doplní veselým mávaním. Toto je už bežné aj v západnej Európe, no u nás sa táto tolerancia šoférov k cyklistom vytráca.“
V celkovom poradí obsadil Košút 24., Fraňo 48., Styk 54. a Čanecký 67. miesto. V čiastkových výsledkoch etáp obsadil Fraňo dvakrát šieste, raz pätnáste, a dvakrát sedemnáste miesto, v súťaži o najlepšieho špurtéra skončil 19., v kombinovanej súťaži 22. v poradí.
Autor: maf