Vie, že aplikáciou odpadovej látky z Biotiky a.s. S. Ľupča do pôdy sa ničoho nedovoleného nedopúšťa. Akurát smradí a otravuje miestnym ľuďom život. Podľa výsledkov kontroly, ktorú v spomínanej spoločnosti vykonal l2. 6. 2006 Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP), regionálny odbor AVR Zvolen, totiž „nedošlo k porušeniu zákona č. l88/2003 o kaloch a odpadových sedimentoch, používaný odpad nespadá pod kaly z čistiarenských odpadov, ale je to sekundárny zdroj živín - zák. č. 555/05 a ako taký má povolenie aplikovať ho do poľnohospodárskej pôdy“ (koniec citátu). Kontrolovaný subjekt sa v protokole podpisom zaviazal, že „v čase pracovného voľna a sviatkov používanie kalov obmedzí“. Starostku a obyvateľstvo Predajnej to však neuspokojuje. Z obšírnejších záverov kontroly prostredníctvom ÚKSÚP-u Bratislava napokon vyplýva, že sťažnosť obce bola reálna, no keďže zápach nie je postihovaný zákonom o hnojivách, môže byť použiteľná na úpravu pôdy. Ostatne, ten istý ÚKSÚP Bratislava už 25. 2. 2003 a potom l5. 6. 2005 tvrdí, že certifikovaný produkt Biotiky S. Ľupča, ktorý Agrojasu sprostredkováva firma Betro Slovakia s.r.o. nepresahuje medzné hodnoty rizikových látok (arzén, kadmium, meď, ortuť, nikel, olovo).
POKRAČOVANIE
NABUDÚCE?
Momentálne je pokoj. Čistý vzduch nad dedinou už trvá dlhšie. Agrojas zrejme reaguje na petíciu občanov Predajnej proti vyvážaniu odpadu na okolité pozemky. Nie sú už totiž jediní, komu to prekáža. „Rovnakým plebiscitom odpovedali na smrad, priviaty z pozemkov v našom katastri aj obyvatelia Lopeja, miestnej časti obce Podbrezová. Tí tiež zavolali televíziu. „Oslovili ma, či som ochotná predstúpiť pred kameru. Nemala som s tým žiadny problém. Situáciu naposledy mapovala Slovenská inšpekcia životného prostredia, čakáme na výsledok. Petície odošleme im a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva,“ povedala Ing. Čontofalská.
ŠKOLA DOSTANE „ZIMNÝ KABÁT“
Kým v mnohých mestách základné školy rušia, resp. ich spájajú, lebo do lavíc niet koho posadiť, triedy v Predajnej zaplnilo 4. septembra 230 žiakov. Pritom dochádzajúcich z okolitých obcí je minimum. Ak je pravda, že sa Slovensku zastavil nepriaznivý populačný vývoj, potom v Predajnej dvakrát platí, že cestu k peniazom na zateplenie objektu tamojšej ZŠ si treba vyhliadnuť už dnes. Pripravuje sa projekt a len naň, na ďalšie podklady a energetický audit, bude treba 200 až 300 tisíc korún. „Záleží, aký bude národný referenčný rámec 2007 - 2013. Dúfam, že stále platí - dôraz aj školstvo. Zastupiteľstvo, ktoré nastúpi v novom volebnom období, by sa tým už malo zaoberať,“ naznačila starostka.
Obec naposledy investovala do opráv elektroinštalácie v kotolni školy a do novej prípojky vody, pretože pôvodná už bola v dezolátnom stave a spôsobovala veľké úniky vody.
AJ O TOM, KDE SKONĆÍME VŠETCI
Presun starostlivosti o cintorín z fary na obecný úrad mnohým obyvateľom Predajnej od začiatku nevoňal a majú výhrady aj dnes. Nechcú akosi chápať, že poplatky za hrobové miesta nie sú úradníčkam na kávu, ale napríklad aj na to, čo sa na miestach večného odpočinku práve deje. Zoltán Valček, stolár - náturista, ktorý si spestruje dôchodok prácou s drevom a momentálne osádzaním striešok na stĺpy plota cintorína: „Robíme na tom od minulého mesiaca. Veľké zastrešenie nad bránou je pekné aj účelné. Stáva sa, že ľudí na pohrebe zastihne dážď, doteraz sa nemali kde schovať. Platenie za hrobové miesta je nutné. Len kosenie koľko stojí. Tohoto roku kosia chlapi už štvrtýkrát.“
„Nový zákon o správcoch cintorínov, ktorí by mali mať dokonca stredoškolské vzdelanie alebo prejsť kurzom, má možno význam v mestách, na vojenských cintorínoch alebo na Martinskom, ktoré sú zároveň určitými pamätnými miestami… V obciach sotva,“ myslí si Tatiana Čontofalská ako stasrostka, aj z pozície predsedníčky Regionálneho združenia pre občianske záležitosti.
AMERIKA, KAM SA HRABEŠ...
Predajná nemá vlastný folklór ani kroj, zato existuje tak dlho, že svojou históriou strčí do vrecka aj jeden kontinent! Kým sa Krištof tmolil v neznámej vode za neznámymi brehmi, na vrchu Hrádok vypadlo z vrecka dajakému človiečikovi 7 rímskych mincí, datovaných do 4. storočia nášho letopočtu! Napriek tomu, že rozpätie medzi domnelou prvou a nasledujúciu písomnou správou o Predajnej je príliš veľké - 74 rokov a najnovší historický výskum hovorí o 14. auguste 1358, malo by to dnešnej generácii mladých Predajňanov bohato stačiť na to, aby chodili s hlavou hore, lebo až tak do minula siaha ich pôvod.
Keby napríklad všetkým nebolo fuk, že v rodnom dome Bety Poničanovej čapujú pivo bez jedinej fotografie herečky na stene, jeden by sa určite chytil rozumu, zašiel do Bratislavy, poprosil v Národnom divadle o pár obrázkov z jej účinkovania, a zavesil ich tam, lebo takú rodáčku nemajú všade a život nie je len kšeft!
A takto sa dá ísť po iných miestach. Starostka by napríklad chcela urobiť z bývalej kováčne niečo atraktívne pre návštevníkov obce. Dať jej podobu, ako kedysi vyzerala a fungovala. Mrzí ju, že v pekných čakárňach nechávajú mladí neporiadok, hoci, a to by zasa nerada zakríkla, neničia ich ako ten frajer, čo z roztopaše rozmlátil sklo na tabuli pred obecným úradom… Mimochodom, môže sa pripraviť, faktúra za zasklievanie mu príde domov, a pekne na meno!