Skončil sa životný príbeh jednej výnimočnej ženy, nadovšetko milujúcej život a ľudí okolo seba.
„Teta Klára“, tak ju totiž oslovovali členovia Divadelného súboru Jána Chalupku v Brezne, kde mnoho rokov pôsobila ako výborná herečka, sa narodila v Hronci a detstvo prežila v Hornej Lehote a Tisovci. Po ukončení školy pracovala ako poštová úradníčka, neskôr v Mostárni Brezno a ako recepčná v hoteli Srdiečko. Milovala šport. Bola cvičiteľkou v TJ Mostáreň Brezno, hrala volejbal, lyžovala. Ako turistická sprievodkyňa precestovala veľa krajín. No jej najväčšou láskou bolo divadlo.
Stvárnila mnoho divadelných postáv v breznianskom ochotníckom súbore a často hosťovala i v divadelnom súbore Daxner v Tisovci. Medzi breznianskych ochotníkov prišla v roku 1952 a tu aj zožala prvý potlesk v Chalupkovej hre Juvelír alebo Hľadá sa ženích. Patrila medzi generáciu herečiek, ktorá si svojou vnímavosťou a neopakovateľným šarmom podmanila tisícky vďačných divákov nielen v bývalom Československu, Slovensku, ale aj v zahraničí. Jej zrelé ľudské herectvo vari najviac rezonovalo v slávnej inscenácii „Chalupkovcov“ Hriech od J. G. Tajovského v réžii Ľuboslava Majeru z Báčskeho Petrovca (1985), ktorá mala 130 repríz a očarila tisíce divákov doma aj v zahraničí.
Jej vynikajúce herecké výkony si všimli aj filmoví a televízni režiséri. Po boku slávnych profesionálnych kolegov vytvorila veľa zaujímavých postáv či postavičiek. Režisér Ivan Balaďa ju spolu s kolegom zo súboru Jánom Jesenským obsadil do úspešnej televíznej inscenácie Oči plné snehu (1983). Nasledovalo množstvo ďalších filmových postáv (Ryby, Zločin Aarthura Smitha, Biela voči oblohe, Kúpeľňový hráč, Keď hviezdy boli červené, Správa skanzenu, Najväčší z pierotov, Zlodeji, Rivers of Babylon, Aký nádherný svet). S Júliusom Satinským hrala v Krutých radostiach ako jeho domáca, tiež v Lutherovom filme Útek z Budína. Diváci ju mohli vidieť aj v mnohých televíznych reklamách.
Klára Roštárová získala za svoje skvelé herecké výkony veľa ocenení, ako napr. Cenu Ústredného výboru Zväzu divadelných ochotníkov na Palárikovej Rakovej, Cenu Osvetového ústavu na Divadelnej Spišskej Novej Vsi a mnohé ďalšie, medzi ktorými nechýba ani čestné uznanie na 56. Jiráskovom Hronove. Za dlhoročnú činnosť v divadelnom súbore jej udelili aj Cenu mesta Brezna. Najviac si však vážila Cenu Jozefa Kronera, ktorú jej udelila Spoločnosť Jozefa Kronera na vrcholnej prehliadke divadelných súborov všetkých kategórií a žánrov s medzinárodnou účasťou Scénická žatva 2005 v Martine za celoživotné dielo v oblasti hereckej tvorby v amatérskom divadle.
Zastavil sa tlkot srdca „tety“ Kláry Roštárovej, ktorá si svojím životom plným optimizmu získala srdcia všetkých ľudí dobrej vôle. Jej milý úsmev, dobrotivá tvár, výrazné črty a presné gesto boli balzamom pri práci na javisku v žiari reflektorov či v blízkosti filmovej kamery. Za roky vynaloženej obetavej práce, nezištnosti a lásky, ktorú plným priehrštím rozdávala vo svojom okolí, jej prišli na poslednej ceste do večnosti okrem širokej verejnosti poďakovať aj „Chalupkovci“ s ubezpečením, že jej meno bude vždy zapísané v análoch tohto divadelného súboru na tom najčestnejšom mieste, a že natrvalo zostane v ich pamäti.