Súťaž o najlepšiu a najchutnejšiu haruľu. Tú najlepšiu na Slovensku vraj robia práve v Medzibrode. Piekli ju takmer pri každej príležitosti – chlapov ňou kŕmili pri kosení sena, pri prácach na poli, čakala ich, keď sa v nedeľu vracali z kostola. Tá typická, medzibrodská, musí byť pečená na pekáči, nesmú v nej byť vajcia ani múka. Zato v nej nesmie chýbať „mätka“. Pozor, nie mäta, ale mätka, ktorá vraj rastie v každej medzibrodskej záhrade a dodáva haruli typickú, ničím nezameniteľnú chuť. Súťaž prilákala divákov zo širokého okolia. Domáci svoju obec patrične vyzdobili. Na plote pred kultúrnym domom visela výstavka výkresov škôlkárov, ktorá ešte čakala na vyhodnotenie, za plotom školy škeriace sa tekvice, výsledok prác žiakov z predchádzajúceho dňa z „Tekvičkovej slávnosti“. Už sme sa obávali, že starostku Zdenku Huťkovú v tom dave, ľudskej mäteži, ani nenájdeme. Našťastie ju nebolo potrebné hľadať. Bola v kancelárii obecného úradu.
Trošku histórie
Ako už hovorí samotný názov obce, Medzibrod dostal podľa všetkého názov podľa toho, že ležal medzi dvoma brodmi Hrona. Povrávalo sa síce, že názov bol možno odvodený aj od bohatej rodiny Medzibrodských, no to je málo pravdepodobné a toto odvodenie možno skôr zaradiť medzi povesti.
Medzibrod patril pod ľupčianske panstvo a Medzibrodčania preň, okrem iného, chovali lovných sokolov. A čím sa Medzibročania živili? Vraj boli vychýrenými nožiarmi. Zruční remeselníci. A chodievali tiež po jarmokoch predávať čipky. Do vojny ťažili pri obci, v lokalite Na Rovni, antimón. Baňu už však dávno zasypali.
Deväťdesiat rokov divadla
Keď sa domácich opýtate, čím sa môžu pochváliť, pravdepodobne povedia – divadlom! Ochotnícke divadlo má v obci už deväťdesiatročnú tradíciu. No nie je tam len jeden divadelný súbor, ale hneď dva. Druhý súbor má miestna omladina. Pôvodne si ho nazvali Sepsa a teraz je známy pod názvom MedziBrodway.
Ako hovorí starostka: „Aktívne sú v obci aj spolky - či je to jednota dôchodcov, hasiči, poľovníci, Červený kríž alebo telovýchovná jednota. Som rada, že to u nás funguje. No a mládežnícku organizáciu, občianske združenie CHZM (Chlapci z Medzibrodu) chválim, kade chodím, lebo si to naozaj zaslúžia. To oni prišli i s nápadom usporiadať haruľovú šou, z ktorej sa už stala tradícia. S mladými ľuďmi treba hovoriť. Komunikácia je veľmi dôležitá. Ak sa v obci nájde partia mladých ľudí, ktorým záleží na tom, ako žijú a kde žijú, ako budú žiť, dá sa s nimi spolupracovať. A o tej spolupráci to vlastne je...“
Čím žije Medzibrod dnes
Odvtedy, ako nastúpila starostka do úradu, podarilo sa plynofikovať základnú a materskú školu, v základnej škole nedávno prerábali sociálne zariadenia. Z úsporných dôvodov totiž museli zlúčiť základnú školu (v Medzibrode je len prvý stupeň) s materskou.
„Snažíme sa“ – vysvetľuje starostka – „postupne dávať do poriadku miestne komunikácie, každý rok nejakú časť, tak ako nám to dovoľujú financie. Robili sme tiež odvodnenie námestia, opravovali sme autobusovú zastávku. Nech tá naša dedina nejako vyzerá!“
Čítali ste už Rakárika?
Viete ako volajú Medzibrodčanov? Rakári! Jedni tvrdia, že vraj preto, lebo lovili raky, ktoré považovali za vynikajúcu pochúťku. Iní hovoria, že preto, lebo sa snažili utopiť raka! nevedno, či sa im vodného tvora utopiť podarilo no prezývka už Medzibrodčanom zostala. Sú na ňu dokonca hrdí. Natoľko, že rovnomenný názov obyvatelia prepožičali aj obecným novinám. Rakárik vychádza raz za dva mesiace. Vlani vybudovali z prideleného grantu redakciu, kúpili si počítač, tlačiareň, skener. Rakárika rozširujú zadarmo po obci a ako tvrdí starostka, je veľkým pomocníkom. Vychádzajú v ňom napríklad ankety, v ktorých sa domáci môžu vyjadriť k záležitostiam obce. Tak napríklad prostredníctvom novín prebehla verejná diskusia o využití budovy bývalej materskej školy. Svoje pripomienky k verejnému dianiu však občania môžu vložiť aj do schránky na obecnom úrade. Výsledky po vyhodnotení ankety zverejnia – aby ľudia vedeli, aký názor prevláda.
Voda a kanalizácia
Obec je síce splynofikovaná a na plyn sa môže pripojiť každý, kto chce (hoci pri dnešných cenách plynu už pripojenie sa na plyn nie je až také atraktívne), problém však zostáva s vodou. Obec má vlastné pramene, ale vodovod je už zastaraný. Treba ho stále opravovať. Voda z neho uniká a v lete, cez suchá, je vody málo. Chýba aj kanalizácia. Časť obce síce kanalizáciu má, no bez čistiarne odpadových vôd. Vybudovanie kanalizácie je však už len plánom do budúcna. Takisto je potrebné ešte dobudovať chodníky a chceli by naďalej doopravovať aj cesty.
Autor: R. Vrbovský