Banskobystrický región ich má dosť, patrí medzi ne aj hrad v Slovenskej Ľupči. Čo všetko zažili múry hradu a aká je ich budúcnosť?
Stručná história
Ničivému vpádu Tatárov koncom prvej polovice roku 1241 sa ubránili len kamenné hrady. V tej dobe nedobytné technikou, ktorú mali útočníci. Po ich ústupe sa tento poznatok začal na príkaz panovníka Belu IV. uplatňovať pri stavbách hradov budovaných v polovici 13. storočia. Patrí medzi ne aj Hrad Ľupča, ktorý je známy už od roku 1250 pod názvom Liptza. V roku 1255 sa spomína v súvislosti s výsadnou listinou Bela IV. pre mesto Banskú Bystricu. Preto je možné, že kamenný hrad tu stál už v polovici 13. storočia. Po smrti uhorského panovníka Ondreja III. zaniká rod Arpádovcov a hrad ako kráľovský majetok často mení majiteľa. Výbojmi sa dostáva do rúk šľachticov, ktorí nerešpektovali, že je to kráľovský majetok - napríklad Matúš Čák Trenčiansky.
Po určitom čase sa však stáva majiteľom posledný župan Zvolenskej veľžupy, magister rytier Donč. Jeho úzke zväzky s Ľupčou potvrdzuje listina z roku 1323. V nej pápež Ján XXII. povoľuje Dončovi dať sa pochovať do krypty chrámu v Ľupči, kde odpočíva viac jeho predkov. V druhej polovici 14. storočia na hrad často prichádzajú uhorskí panovníci Karol Róbert z Anjou a jeho syn Ľudovít Veľký. Po smrti Žigmunda Luxemburského a krátkom panovaní rakúskeho vojvodu Albrechta nastáva bezvládie, tzv. interregnum. V tom čase sa stáva kastelánom komes Gregor z Korbavy.
V júni 1443 bolo v Uhorsku veľké zemetrasenie, pri ktorom bol z veľkej časti zničený aj hrad, ktorý bol Gregorom z Korbavy následne rozsiahlo opravovaný a zrejme rozšírený. Tento predpoklad potvrdzujú aj výsledky súčasného archeologického výskumu.
V roku 1490 dostal od kráľovnej Beatrix hrad aj s panstvom do vlastníctva Urban Dóczy z Veľkej Lúče. Ten sa správal veľmi svojvoľne voči svojim susedom, či už išlo o banské mestá alebo zemanov. Vrcholom bolo, keď v roku 1517 vpadla posádka hradu do Brezna a z veľkej časti ho vypálila a vyrabovala. Nepokoje pretrvávali do roku 1531, keď zvolenský kapitán Krištof Thurm na príkaz kráľovnej Márie obsadil hrad a odobral ho Dóczyovcom.
Následne hrad spravovala Banskobystrická komora, v roku 1572 ho preberá Pavol Rubigall, ktorý začal z prestavbou hradu. Po jeho smrti sa v roku 1595 na hrade usídlil poľský šľachtic Gašpar Tríbell. V roku 1605 na hrad neúspešne zaútočili povstalci Jána Bočkaya. Pri obrane zahynulo niekoľko obrancov, ktorých mená sú na pamätnej tabuli v chodbe hradu.
Počas Tőkőlyho povstania, keď cisárske vojsko ustúpilo, získal Tőkőly na čas aj hrad. V druhej polovici 17. storočia ho obsadil František Wešeléni, hlavný kapitán preddunajských vojsk, ktorý po roku 1655 sa stal uhorským palatínom. Po útoku Ladislava Zábreckého roku 1703 vyrabovalo hrad vojsko Františka Rákociho II. Pre kráľa ho naspäť dobyl v roku 1707 Viliam Loffelholz, bola tu umiestnená rakúska posádka a slúžil ako väzenie. V 19. storočí význam hradu ako centra správy oblasti zaniká. Po požiari v druhej polovici storočia sa ešte pristúpilo k prestavbe pre potreby štátneho sirotinca. Vtedy bol pristavaný aj Gizelin dom. Sirotinec, škola, ale aj výchovný ústav pre mladistvých tu pretrváva až do 20. storočia. Vtedy sa hrad stal hospodárskou budovou. Počas II. svetovej vojny bol využívaný v rámci postupu vojsk, a to pravdepodobne na internáciu zajatcov. Potom často menil osadenstvo, pričom sa používal na hospodárske a školské účely. V 80. rokoch hrad užíval Socialistický zväz mládeže a po ňom začiatkom 90. rokov ho preberá Krajský pamiatkový ústav Banská Bystrica. Hrad Ľupča vlastní od r. 2002 nový vlastník Železiarne Podbrezová, a. s. Vtedy sa začala rekonštrukcia celého hradného areálu. Cieľom obnovy je sprístupniť širokej verejnosti hrad ako významnú kultúrno–historickú pamiatku, ktorá je úzko spätá s regiónom horného Pohronia.
Čo odhalili archeológovia
Prvý archeologický výskum sa začal na hrade začiatkom 90. rokov pod vedením PhDr. Václava Hanuliaka z Krajského pamiatkového ústavu v Banskej Bystrici. Zameral sa na dolné nádvorie a bývalé smetisko pri barbakane. Potvrdilo sa osídlenie na tejto ploche v 17.- 19. storočí, kde boli v tých miestach hospodárske objekty. Koncom 90. rokov pokračoval vo výskume Mgr. Peter Mosný, ktorý prebádal suterénne priestory horného hradu. Ukázalo sa, že hrad bol v 15. storočí prestavaný a rozšírený o nové opevnenie, navyše boli získané nové poznatky o hospodárskom zázemí a renesančných prístavbách. Od roku 2002 má hrad nového majiteľa, vďaka ktorému nielenže prieskumy pokračovali, ale začala sa aj rekonštrukcia a obnova celého hradného areálu. Predstihový archeologický prieskum v roku 2003 pod vedením PhDr. Karola Pietu, CSc., z Archeologického ústavu SAV v Nitre vniesol nové poznatky o najstaršej architektúre o hrade z 13. storočia. Potvrdili sa aj písomné správy o zrútení hradu, ktoré zapríčinilo zemetrasenie v roku 1441. Koncom roku 2004 sa začala druhá etapa obnovy rekonštrukciou Gizelinho domu a Tríbelovej chodby.
Súčasnosť a budúcnosť hradu
Napriek rekonštrukcii je hrad prístupný verejnosti. Objavili sa však sťažnosti niektorých návštevníkov, že i napriek záujmu o prehliadku ostali stáť pred bránou. ,,Občas musí byť hrad zavretý úplne. Niektorí ľudia akoby nechceli pochopiť, že je v rekonštrukcii. V lete bol hrad prístupný, v súčasnosti sa sprevádza počas víkendov. Záujemcovia, ktorí chcú hrad vidieť cez týždeň, sa môžu vopred ohlásiť,“ informoval nás Mgr. Peter Mosný, kastelán Ľupčianskeho hradu. Otváracie hodiny sú denne od 10.00 do 16.00, pričom návštevníci, ktorí sa chcú dostať na hrad počas pracovných dní, sa môžu vopred ohlásiť na telefónnom čísle 048/418 74 29. ,,Ak sa ohlásia vopred, určite si budú môcť hrad prehliadnuť. Vzhľadom na to, že priestory, ktoré sa rekonštruujú, nie sú teraz prístupné, sa neplatí žiadne vstupné,“ dodal kastelán. Zrekonštruovaný Gizelin dom nie je síce prístupný, ale... ,, Jeho priestory sú určené na rôzne koncerty, stretnutia a návštevy významných osobností kultúrneho a spoločenského života. V budúcnosti v ňom plánujeme rôzne koncerty. Takže verejnosť nebude celkom ,,vylúčená“, akurát Gizelin dom nebude prístupný pri bežných prehliadkach hradu,“ objasnil P. Mosný.
,,To je nezmysel, veď je to národná kultúrna pamiatka, takže máme pamiatkový dozor. Navyše to nie je ani zámer majiteľov,“ reagoval na fámu, podľa ktorej by sa mal hrad premeniť na luxusný hotel. V súčasnosti sa pripravuje rekonštrukcia celého dolného nádvoria. ,,Pri optimálnych podmienkach potrvá obnova celého hradu zhruba 5-6 rokov. Pravda, ak sa nevyskytnú nepredvídané okolnosti,“ povedal kastelán.
Podstatné je, že hrad v Ľupči má ako jeden z mála na Slovensku vlastníka, ktorý je ochotný podporovať rekonštrukciu hradu, aby sa zachoval ako svedok našej histórie aj pre budúce pokolenia. Pritom je napriek rekonštrukcii prístupný širokej verejnosti. Navyše o niekoľko rokov by sa mal zaskvieť v plnej kráse.
