Už je to tak. Predminulú sobotu žil celý Medzibrod haruľou. Veď sa tam konala haruľová show!
Začalo sa to pred šiestimi rokmi a skromne. Chalani z Medzibrodu (reprezentujúci zároveň občianske združenie Chlapci z Medzibrodu, v skratke CHZN) premýšľali nad tým, čo by mohli urobiť pre spropagovanie svojej obce. A tak im prišlo na um – poďme spraviť haruľovú show! Svoj cieľ aj naplnili. Na šiesty ročník haruľovej show prišli predposledný septembrový víkend stovky ľudí. Ako sme sa dozvedeli v rozhovore s chlapcami z Medzibrodu (aj keď v tomto prípade by sa skôr namiesto „chlapcov“ hodilo skôr „mladí muži“), s Tomášom Pohorelcom, Vladom Haviarom, Mirom Pupalom a Milanom Vavríkom, prišiel nápad celkom spontánne. Ako podotkol jeden z nich: „Rozmýšľali sme nad tým, aké podujatie pre verejnosť pripraviť u nás. V Španej Doline majú štiarc, v Tureckej halušky. A čo u nás? Moja stará mama robila haruľu pri každej príležitosti. Keď sme prišli v nedeľu z kostola, už vyťahovala z rúry haruľu, keď sme išli s kamarátmi kosiť, pohostila nás všetkých haruľou, ak bolo treba niečo robiť v záhrade, haruľa bola po práci na stole. Ale to nebolo len u nás, doma! To sa týkalo celého Medzibrodu. Tak sme prišli na to, že najtypickejšie, medzibrodské, je práve haruľa.
Nultý ročník pripravili ešte v roku 2000. Trojčlenných súťažných družstiev bolo poriedko aj to zložených výlučne z členov CHZN. Ale dali základ tradícii a postupne haruľová show získavala ne kredite. Začali sa na ňu zbiehať ľudia z celého okolia ako na jarmok (čo využili i predavači suvenírov a ľudových výrobkov) a predminulú sobotu sme na jej videli i autá s detvianskou a zvolenskou značkou.
Hovorí sa, že dobrá haruľa nemôže byť bez kvalitných zemiakov. A predstavte si, v Medzibrode nechýbal ani stánok so zemiakmi. Svoju úrodu v ňom predstavoval pestovateľ zemiakov Ivan Vančo u Jasenia. Keď sme sa ho opýtali, aké zemiaky sú na pravú slovenskú haruľu najlepšie, odpovedal so širokým úsmevom: „Jednoznačne slovenské! Na sorte už až tak veľmi nezáleží...“ Hneď aj vylovil zemiak zo svojej úrody, vážiaci no... možno nie ďaleko od kila, s komentárom: „Tak z takéhoto by sa robila haruľa jedna radosť!“
V Medzibrode však nevyrábali haruľu len súťažne. Miroslav Homola smažil na verejnosti, v širokej plochej panvici (tvrdil, že si ju vyrobil sám, podľa čínskeho woku) na trojnožke, nad otvoreným ohniskom. Išla mu na odbyt. Doslova mu ju trhali z rúk. Hoci mal cesto pripravené v dvoch plných desaťlitrových vedrách, na každého „harulechtivého“ sa neušlo. Keď sme sa ho opýtali, prečo si radšej nezmeral sily v súťaži, len za zaškeril od panvice: „Nedalo sa. Vedeli, že by som určite vyhral!“
Pokúšali sme sa vypýtať si recept na pravú medzibrodskú haruľu, no pri priamej otázke sa Medzibrodčania začali ošívať. Vraj v každej domácnosti je to trošku ináč, jeden pridá do cesta to, druhý ono. Dozvedeli sme sa ale, že tú originálnu, ničím nezameniteľnú chuť, dáva mätka. Pozor, nie mäta, ale mätka. Keďže nie sme botanici, predávame ako sme kúpili. Je to vraj rastlinka, ktorá rastie v obci v každej záhradke a haruľu s ňou dochucujú oddávna. No a v správnom haruľovom ceste nesmie byť ani múka, ani vajcia. A nesmažia ju na panvici, ale zásadne pečú v rúre!
Ešte pripomenieme, že tohto roku zvíťazilo domáce družstvo Tri Karkulky bez vlka a rekord o ašupku zo zemiaka zlomila Marta Sokolová so šupkou dlhou 104 centimetre.
