Za Augustínom Niklom

Bol už poznačený chorobou, ale plný optimizmu a húževnatosti prekonať ju silou svojho ducha. Rodák z Brezna prežil síce svoje detstvo v Šahách, ale ako 15-ročný sa vrátil. V učilišti Strojárne Piesok, kde sa vyučil za strojného zámočníka, vznikol tanečný súbor a v ňom začal hrať na heligónke. V roku 1956 tu založili aj folklórny súbor a v ňom sa objavuje ako tanečník – sólista v zbojníckych tancoch. O dva roky vedie vo Vlkanovej súbor a pôsobí v Krajskom súbore piesní a tancov (terajší Urpín). Neskôr začal pracovať v Mostárni a to bol aj impulz, ktorý ho priviedol do folklórneho súboru Mostár.
Dosiahnuté úspechy v rôznych súťažiach ho posmeľovali, roky vojenskej základnej služby v armádnom súbore Jánošík v Brne mu dali odvahu a rozhľad a tak po návrate – od roku 1963, sa stáva choreografom a umeleckým vedúcim súboru Mostár, kde pôsobil 24 rokov. Vytváral predovšetkým choreografie, v ktorých čerpal materiál z obcí Horehronia, ale aj z Podpoľania, východného Slovenska, Liptova a Gemera. Niektoré jeho tance dodnes tvoria kmeňový repertoár súboru a stali sa trvalou súčasťou jeho vystúpení. Originalita a špecifika miestneho folklóru tvorili dominantné postavenie v jeho tvorbe.
S menom Augustína Nikla sa spájajú úspechy súboru, hodiny, ktoré ťažko niekto spočíta, mu vynahradili ocenenia a dobré meno Mostára medzi československými folklórnymi amatérskymi súbormi. Za najväčší úspech pokladal získanie titulu Laureáta 3. Československého festivalu folklórnych súborov v roku 1977. Zo zahraničných uznaní si vážil 3. miesto z európskeho festivalu v Agrigente na Sicílii.
Súbor Mostár úzko spolupracoval aj s divadelným súborom Jána Chalupku a účinkoval v mnohých televíznych programoch, na ktorých sa podieľal aj Gusto Nikel (inscenácie Surovô drevo, Kubo, Najdúch a ďalšie). Záslužnú prácu odviedol aj pri nácvikoch tancov v zahraničí a mnohých slovenských súboroch. Po krátkej prestávke začal ako choreograf a umelecký vedúci pracovať aj vo folklórnom súbore Sloboda, ktorý vznikol v roku 1991. Na rôznych hudobných nástrojoch nielen hrával, ale dokázal ich aj vyrobiť, ako aj krojové doplnky a rôzne suveníry pre súbory.
Augustín Nikel, ktorý odišiel do večnosti vo veku 66 rokov, zanechal svojou tvorivou prácou brázdu najmä v oblasti folklóru. Ľudský život sa nemeria počtom rokov, ktoré človek prežije, ale tým, akú hlbokú stopu po sebe zanechal. Dnešná kultúrna úroveň Brezna, ktoré ho v januári 2006 za jeho činnosť vo folklórnom súbore Mostár a propagáciu mesta a ľudovej kultúry Horehronia doma i v zahraničí pri príležitosti životného jubilea ocenilo tým, že mu udelili Cenu primátora, nesie pečať celoživotného úsilia tohto človeka. Posledné slová vďaky sú len skromným dlhom za jeho prácu trvalej hodnoty.