Bol už poznačený chorobou, ale plný optimizmu a húževnatosti prekonať ju silou svojho ducha. Rodák z Brezna prežil síce svoje detstvo v Šahách, ale ako 15-ročný sa vrátil. V učilišti Strojárne Piesok, kde sa vyučil za strojného zámočníka, vznikol tanečný súbor a v ňom začal hrať na heligónke. V roku 1956 tu založili aj folklórny súbor a v ňom sa objavuje ako tanečník – sólista v zbojníckych tancoch. O dva roky vedie vo Vlkanovej súbor a pôsobí v Krajskom súbore piesní a tancov (terajší Urpín). Neskôr začal pracovať v Mostárni a to bol aj impulz, ktorý ho priviedol do folklórneho súboru Mostár.
Dosiahnuté úspechy v rôznych súťažiach ho posmeľovali, roky vojenskej základnej služby v armádnom súbore Jánošík v Brne mu dali odvahu a rozhľad a tak po návrate – od roku 1963, sa stáva choreografom a umeleckým vedúcim súboru Mostár, kde pôsobil 24 rokov. Vytváral predovšetkým choreografie, v ktorých čerpal materiál z obcí Horehronia, ale aj z Podpoľania, východného Slovenska, Liptova a Gemera. Niektoré jeho tance dodnes tvoria kmeňový repertoár súboru a stali sa trvalou súčasťou jeho vystúpení. Originalita a špecifika miestneho folklóru tvorili dominantné postavenie v jeho tvorbe.
S menom Augustína Nikla sa spájajú úspechy súboru, hodiny, ktoré ťažko niekto spočíta, mu vynahradili ocenenia a dobré meno Mostára medzi československými folklórnymi amatérskymi súbormi. Za najväčší úspech pokladal získanie titulu Laureáta 3. Československého festivalu folklórnych súborov v roku 1977. Zo zahraničných uznaní si vážil 3. miesto z európskeho festivalu v Agrigente na Sicílii.
Súbor Mostár úzko spolupracoval aj s divadelným súborom Jána Chalupku a účinkoval v mnohých televíznych programoch, na ktorých sa podieľal aj Gusto Nikel (inscenácie Surovô drevo, Kubo, Najdúch a ďalšie). Záslužnú prácu odviedol aj pri nácvikoch tancov v zahraničí a mnohých slovenských súboroch. Po krátkej prestávke začal ako choreograf a umelecký vedúci pracovať aj vo folklórnom súbore Sloboda, ktorý vznikol v roku 1991. Na rôznych hudobných nástrojoch nielen hrával, ale dokázal ich aj vyrobiť, ako aj krojové doplnky a rôzne suveníry pre súbory.
Augustín Nikel, ktorý odišiel do večnosti vo veku 66 rokov, zanechal svojou tvorivou prácou brázdu najmä v oblasti folklóru. Ľudský život sa nemeria počtom rokov, ktoré človek prežije, ale tým, akú hlbokú stopu po sebe zanechal. Dnešná kultúrna úroveň Brezna, ktoré ho v januári 2006 za jeho činnosť vo folklórnom súbore Mostár a propagáciu mesta a ľudovej kultúry Horehronia doma i v zahraničí pri príležitosti životného jubilea ocenilo tým, že mu udelili Cenu primátora, nesie pečať celoživotného úsilia tohto človeka. Posledné slová vďaky sú len skromným dlhom za jeho prácu trvalej hodnoty.
Autor: Daniel Rakyta