Článok pokračuje pod video reklamou
Meno a priezvisko: Ladislav Vagaday.
Pracovné zaradenie: Na predčasnom dôchodku, ale rodina má firmu, tak jej pomáham. No a venujem sa ešte práci predsedu Divadelného súboru Jána Chalupku v Brezne.
Rodné mesto: Banská Štiavnica.
Vek: 61.
Životná dráha: Pôvodne som baník – geológ. Nastúpil som pracovať ešte na umiestenku, do Rudňan. Začal som robiť okolo divadla v Spišskej Novej Vsi a tam som sa zoznámil aj s Brezňanmi, ktorí ma presvedčili, aby som išiel s nimi do Brezna.
Profesionálna dráha: Dá sa povedať, že moja životná dráha kopíruje profesionálnu dráhu.
V Brezne pôsobím od roku 1967, keď som nastúpil do bývalého Závodného klubu ROH Mostáreň Brezno ako metodický šéf. Časom som tam pracoval na rôznych pozíciách - až do roku 1992, keď dom kultúry zrušili. Dlhé roky som sa okrem divadla venoval aj folklóru a vyše tridsať rokov som bol aj vedúcim folklórneho súboru Mostár. A pracoval som, samozrejme, v rôznych poradných zboroch, komisiách.
Čo mi to vzalo: Určite čas. Rodine som sa venoval len veľmi málo. S kultúrou je to už tak – robí sa vtedy, keď iní ľudia oddychujú – cez soboty, nedele. Večne som bol na cestách. Ale mal som to šťastie, že som mal doma pochopenie. Veď v tom istom odbore robila aj moja manželka.
Čo mi to dalo: Mne osobne - dobrý pocit. Že to za niečo stálo, keď mám po rokoch čo rekapitulovať. Dalo mi to možnosť stretávať sa s veľmi zaujímavými a múdrymi ľuďmi. To sú veci, ktoré v človeku zostávajú.
Životný neúspech: Ani neviem... Možno, že som mal toho dokázať v živote viac.
Najväčší životný úspech: Je to veľmi relatívne. Asi to, že sme my, celý súbor, dokázali, že dobrá vec, pekné umenie, sa dá na istej úrovni robiť aj v amatérskych podmienkach. Že náš súbor berú, sme rešpektovaní, tešia sa na naše nové premiéry, že dokážeme robiť také predstavenia, o ktorých sa hovorí nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Ale i to, že sme hrali na doskách Slovenského národného divadla.
Rodina: Mám dvoch synov, obaja hrajú divadlo. Ale starší už teraz menej. To isté sa týka i mojej manželky – je herečkou, recitátorkou, od začiatku robíme divadlo. Rodine vďačím za veľmi veľa. Teraz podnikáme a aj to je na niečo dobré - poznajú nás aj z druhej strany.
Najvýznamnejšie medzníky života: Veľmi ťažko je mi o tom hovoriť, ale možno prvý kontakt s divadlom.
Koníčky: Okrem divadielka a folklóru - rôzne vedomostné súťaže. Na tie si potrpím. Som aj krížovkárom, niekedy som krížovky aj robieval. A medzi moje koníčky patrí aj dobrá literatúra, najmä literatúra faktu. Ale i prechádzky po prírode, hubárčenie.
Čo nemám rád: Pretvárku, faloš. Neznášam ľudí, ktorí niečo iné hovoria a niečo iné robia. Myslím si, že slovo by malo robiť chlapa. Keď niečo sľúbim, dodržím to. A neznášam porušovanie termínov. To ma naučilo divadlo. Tam sa nedá povedať, že na scénu nepôjdem. Mám vystúpenie, tak tam musím ísť!
Čo mám rád: Presnosť, dôslednosť. Veľmi rád mám veci jednoduché, krásne, čisté. Na prvý pohľad zaujímavé. Tak ako je to so ženskou krásou. Mám rád veci, ktoré vás neoklamú.
Plány do budúcna: Je ich dosť. Hlavne aby mi vydržalo zdravie. Rád by som pokračoval v robote okolo divadla. Radi by sme ešte urobili zopár pekných predstavení. A mojim súkromným, skrytým plánom je – zahrať si aj na svetovom divadelnom festivale. A už sme raz boli veľmi blízko. Ale nejako nám to vykĺzlo.
Čo by ste vo svojom okolí zmenili alebo ocenili: V tomto momente by som zmenil strašnú byrokraciu, ktorá nás obklopuje. Preskákal som veľa, ale ako sa u nás menia vlády, tak sa menia aj predpisy. Ľudia sú z toho nervózni, už sa v tom nedokážu orientovať. Treba to konečne zosúladiť. A čo sa týka kultúry – toky peňazí sú neprehľadné. Grantový systém, ktorý je na ministerstve kultúry, nie je taký, aký by mal byť. To je tak, keď rozhodujú úradníci od stolov, ktorí nemajú ani šajn, čo sa deje v teréne. A to je vo všetkom.
