Nie všetky kroniky o živote kráľa Karola Róberta uvádzajú jeho porážku od valašského vojvodu Basaraba roku 1330, kde mu holý život zachraňoval práve rytier Donč.
Ako župan si rytier Donč osvojoval kráľovské právomoci. Mestám udeľoval privilégiá, napr. Ružomberku r. 1318, zakladal nové dediny (história mu pripisuje založenie 100 zemianskych dedín) a obyvateľov oslobodzoval od poddanských povinností. S jeho menom sa na Liptove spája výstavba hradov Sklabiňa, Liptovský Hrádok, Likava, Blatnica a tiež banícka tradícia.
Diplomatické cesty do Talianska a Francúzska umožnili Dončovi oboznámiť sa s vtedajším staviteľstvom a výtvarným umením. Vo všetkých sebe podriadených župách inicioval buď prestavbu, prípadne novostavbu kostolov v gotickom slohu. V kostole sv. Martina v Martine na južnej strane svätyne sa zachoval detail nástennej maľby z 1. pol. 14. stor., na ktorej je podľa tradície zobrazený donátor kostola Donč s manželkou.
Gotický sloh sa od zač. 14. stor. uplatňuje aj pri prvej prestavbe farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici (základy jednoduchého románskeho kostolíka historické pramene posúvajú na roky 1225, resp. 1255 ). Odpustkové listiny pochádzajú z rokov 1300, 1323, 1332, 1335. Do tohto obdobia zaraďujú kroniky aj výstavbu gotických kostolov v Hornej Mičinej, Dúbravici, Čeríne, Ponikách a Selciach.
Najviac sa však spája Donč so Slovenskou Ľupčou. Z listiny pápeža Jána II. kráľovi Karolovi vyplýva, že v kostole Blahoslavenej Panny Márie sú pochovaní jeho predkovia: zakladateľ rodu Synk, jeho syn Detrik, Detrikov syn Mike, Mikov syn Bitter, Bitterov syn Dominik, otec rytiera Donča. (Kostol údajne zbúrali husiti v 15. stor.). Ľupčianska kronika pripisuje Dončovi donátorstvo v prípade výstavby druhého kostola v Slovenskej Ľupči – kostola sv. Ducha, dnes Najsvätejšej Trojice, a prestavbu tamojšieho kláštora v r. 1315–35. Nemožno vylúčiť ani priame stretnutie s kráľom Karolom, ktorý dlhšie pobudol roku 1340 na ľupčianskom hrade, a v tom roku potvrdil výsadnú listinu Belu IV. z r. 1255 pre B. Bystricu, udelil mestké privilégiá Slovenskej Ľupči a potvrdil výsady mesta Ružomberku, udelené Dončom roku 1318. Donč navštevoval Slovenskú Ľupču ako miesto posledného odpočinku svojich predkov častejšie ako iné jemu podriadené hrady. Donč pojal za manželku dcéru kastelána hradu Ctirada Kláru, s ktorou mali spolu synov Ladislava, Štefana, Mikuláša, Jána a dcéru Kláru, ktorá sa neskôr stala manželkou Sebusa, známeho grófa z rodu Huntovcov – Poznanovcov. Je takmer isté, že v júli 1345 pochovali magistra rytiera Donča po boku svojich blížnych v kostole Blahoslavenej Panny Márie v Slovenskej Ľupči.
Postava rytiera Donča našla svoj odraz aj v slovenskej literatúre. Môžeme spomenúť: J. C. Hronského, L. Nádašiho, Š. Krčméryho, V. Paulínyho–Tótha, J. Záborského. Zreštaurovaný ľupčiansky hrad v budúcnosti určite ožije duchom rytiera Donča. Štvrť v Slovenskej Ľupči – Doncia, kde stál v minulosti kostol Blahoslavenej Panny Márie, a archeologická lokalita kláštora sú toho prísľubom.
Autor: Jozef Ďuriančik