To je päť mien členov jednej novej banskobystrickej kapely. Skupina Bashavel vznikla na jar tohto roka ako spoločný projekt hudobníkov, ktorí predtým spolupracovali v rôznych jazzových formáciách a chcú svojou hudobnou rečou nadviazať na ľudové hudobné tradície. Cimbal, klavír, bicie, kontrabas a husle vytvárajú z ľudových piesní a motívov mnohoraké nálady, farby a rytmy, ktoré sa pohybujú na rozmedzí viacerých žánrov. Prednedávnom im dalo ponuku usporiadať koncert na domácej pôde Stredoslovenské osvetové stredisko a chlapci z Bashavelu nepovedali nie. Ich prvý oficiálny koncert v meste pod Urpínom dopadol výborne. Kto bol na koncerte a muzikanti ho zaujali natoľko, že sa chce dozvedieť viac, na to sme tu MY. Na naše zvedavé otázky odpovedali muzikanti z kapely Bashavel.
V skupine Bashavel sú muzikanti, ktorí sú členmi aj iných hudobných telies...
R. Ragan: „Chronologicky by som začal s formáciou Nothing but Swing Trio, ktorá vznikla pred desiatimi rokmi. Jej členovia sú klavirista Klaudius Kováč, bubeník Peter Solárik a ja na kontrabase. Stana Palúcha a Marcela Comendanta som spoznal trošku neskôr a pred tromi rokmi vzniklo Pacora Trio. V Pacora Triu, kde sú nástroje husle, kontrabas a cimbal, sme začali experimentovať s kombinovaním džezu z rumunského a nášho folklóru, ako aj s inými vplyvmi. Hlavne Stano rozvíjal myšlienku, aké by to bolo skúsiť to aj s veľkou kapelou. Napokon sme si povedali, že ideme do toho, a tento rok sme to už rozbehli naplno. Koncom jari sme začali skúšať, a tak sa zrodil Bashavel.“
Kedy mal Bashavel prvý koncert?
M. Comendant: „Ak sa nemýlim, bolo to 22. júla v Bojniciach na festivale Letná pauza.“
R. Ragan: „Oslovil nás organizátor Paľo Drozd a my sme mu veľmi vďační, že sme si hneď na začiatku zahrali na veľkom festivale pred množstvom ľudí.“
Ste už skúsení hudobníci, ale takto piati pokope hráte nie dlho... Ako vás prijalo publikum v novej zostave?
R. Ragan: „Na vystúpenie do Bojníc sme išli tak trochu s malou dušičkou, lebo išlo o rockový festival. Medzi nástrojmi tam jasne vládli gitary. My sme tam boli predsa len skupina z iného hudobného súdka, ale napokon to dopadlo veľmi dobre. Pod pódiom sa nám zhromaždil malý hlúčik fanúšikov, ktorí nám hlasno tlieskali. Atmosféra bola výborná, takže sme boli nakoniec príjemne prekvapení.“
Peter Solárik je členom Nothing but Swing Tria, aj Bashavel-u. Stíhate však aj iné projekty...
P. Solárik: „Okrem toho ešte občas hosťujem v kapele Ďura Grigláka Best Friends. Tá je žánrovo odlišná, je to viac-menej taký bigbít. Teraz sa jedno spojilo s druhým a snažíme sa to sfunkčniť.“
Ako vnímate vy viac muzikantov pokope?
P. Solárik: „Ja som ešte na škole hrával v „big bande“, viac hudobníkov pokope nie je pre mňa až takým prekvapením. Čo je pre mňa nové, že človek musí citlivejšie vnímať muziku, pretože bicie sú porovnateľne ostrý nástroj ako cimbal. No a tam je akúkoľvek, hoci aj maličkú nesúhru, počuť. Cimbal a bicie sú veľmi naviazané na seba a musíme hrať spolu tak, ako sa len dá.“
Huslista Stano Palúch sa stal pojmom medzi slovenskými huslistami. Ako sa vám s ním hrá?
R. Ragan: „So Stanom sa hrá fantasticky. Ja môžem povedať, že je naozaj vynikajúci muzikant. Za seba však ešte poviem, že by som bol nerád, keby sme prišli čo i len o jedného z nás. Všetci v kapele sú vyhranené muzikantské osobnosti, každý je pre ostatných svojím spôsobom nenahraditeľný.“
Ste všetci výborní muzikanti a ste zainteresovaní v niekoľkých projektoch naraz. Máte vôbec čas skúšať takto piati pokope?
M. Comendant: „Samozrejme, že spolu skúšame. Vždy aspoň dva dni pred koncertom sa stretneme a skúšame.“
R. Ragan: „Na skúškach vznikajú nové skladby, je dosť času experimentovať s novým materiálom.“
Kde hľadáte inšpiráciu na tvorbu nových skladieb?
P. Solárik: „Hráme najmä ľudové tradicionály, slovenské alebo moldavské. Každý z muzikantov niečo svoje prinesie. Dá sa povedať, že je to hudba kompromisu. Každý to vidí z iného uhla, ale zatiaľ to vychádza tak, že sme sa vždy dohodli. No čo sa inšpirácie týka, nemusí vychádzať z tohto štýlu hudby. My robíme spojenie viacerých štýlov, tendencií a smerov.“
R. Ragan: „V tejto zostave repertoár tvoria asi 80 percent folklórne témy, slovenské, moldavské aj rómske piesne. Na skúškach sa to potom vyvíja... Jednu skladbu, ktorú radi uvádzame na koncertoch ako prvú, napísal Marcel.“
Baví vás skladanie hudby?
M. Comendant: „Keď príde inšpirácia, nepustím ju a využívam chvíľu na tvorbu. Myslím si, že každý muzikant má na to, aby niečo vymyslel.“
P. Solárik: „V tejto hudbe hrá však veľkú rolu aj moment improvizácie.“
R. Ragan: „Niekedy je to tak, že niekto donesie motív, napríklad osem taktov – základný kameň, a na skúške rozmýšľame všetci ako ďalej, spoločne rozvíjame skladbu.“
Kapela Bashavel existuje pár mesiacov, uvažujete vydať aj CD?
R. Ragan: „Určite by sme chceli vydať CD, na koncertoch sa nás už naň pýtalo veľa ľudí. Najskôr by sme chceli dobudovať repertoár, pohrať sa s jednotlivými skladbami, ešte stále niečo dopĺňame. Už sme však hovorili o tom, že na jar alebo v lete v budúcom roku skúsime niečo nahrať.“
Prečo ste sa rozhodli pomenovať kapelu Bashavel?
R. Ragan: „Priznám sa, že mi napadol tento názov. Po rómsky „bashavel“ znamená hudba alebo zábava, čo je veľmi blízke nálade kapely, ale aj hudbe, ktorú hráme.“
Myslíte si, že vaša kapela, žáner, ktorý hráte, vypĺňa na poli slovenskej hudby medzeru?
R. Ragan: „Ak mám byť úprimný, nemám až taký dobrý prehľad, kde sa čo všade hrá. Myslím si, že naše rádiá sú stále dosť uzatvorené iným žánrom, ako je tzv. populárna hudba, čo je určite škoda. Asi sme však trafili dobré obdobie, lebo sme na naše prekvapenie žiadaní.“
Kde vás môžu vaši priaznivci najbližšie vidieť?
M. Comendant: „4. októbra sme otvorili Hudobnú jeseň v Topoľčanoch, 5. októbra ste nás mohli vidieť v Trenčíne na Džezovom festivale, 10. októbra budeme hrať v Bratislave v Divadle Aréna, 8. novembra na festivale v Prešove a tak ďalej...
