Ročník 2006 obsadilo 12 pretekárov so záprahmi. Stredoslovenský kraj mal tentokrát len dve želiezka v ohni - Jána Francistyho z Krupiny a Jozefa Puškára z Kováčovej. Jednoznačnú prevahu na ťažkom ,,parkúre“ mali furmani z východu. Majstrovstvá totiž nie sú len vyleštiť koňom postroje a nominovať sa podľa uváženia. Podmienkou výberu je odjazdiť minimálne päť pretekov v rámci slovenského kalendára a umiestniť sa v prvej polovici tabuľky. Pravidlá sú neoblomné, jediná prípustná výnimka hovorí: Šancu bojovať o slovenské farby má tiež furman, ktorý síce neobišiel päť povinných kolbíšť, ale na tých, čo absolvoval, bol aspoň dvakrát prvý. Súťažilo sa v 4 disciplínach: v presnosti a furmanskej zručnosti, majstrovskom slalome, v stíhacej disciplíne s metrovicou a v ťahu dreva.
Riaditeľ pretekov, predseda Asociácie furmanov Slovenska so sídlom v Polomke, František Ďurčenka k nižšej účasti Stredoslovákov na tohtoročných majstrovstvách povedal: ,,Je to škoda, ale prostý dôvod. Neabsolvovali limitovaný počet pretekov.“ Furman z Matiašky musel odriecť účasť, lebo má vysoko žrebné obe kobylky. Ani jeden z pretekárov však nechová svoje ťažné zvieratá pre ,,šport“, pre všetkých sú v prvom rade zárukou istej práce v horách, na furmankách a na hospodárstve. Podľa F. Ďurčenku ťažný kôň sa môže dožiť 30 rokov, ale zodrať ho možno aj za sedem. Záleží do akej náročnej práce je priahaný a najmä, akého má gazdu. O tom, koľko obroku investujú do svojich záprahov súťažiaci pred pretekmi, Ján Francisty povedal: ,,Lepšie ich už chovať nemôžem, ale dostávajú rovnako. Nič navyše. Je to ako s ľuďmi. Keď robia ťažkú prácu, musia dobre jesť po celý rok.“
Majstrom Slovenska 2006 sa po opakovanej poslednej disciplíne - v ťahu dreva stal Pavol Chobor z Pavloviec s koňmi Fuksom a Kubom.