Na amatérske majstrovstvá Slovenska v naturálnej kulturistike sa chystá aj brankár hokejistov HC 05 B. Bystrica Jaroslav Majzel. Okrem tvrdých hokejových tréningov pod vedením Vladimíra Šandrika chodí pravidelne zarezávať aj do posilňovne. Jeho najväčším hokejovým úspechom je to, že jeho syn korčuľuje. Po Martinovi Klempovi je druhým najstarším brankárom v prvej lige. Bojovník so sebou samým Jaroslav Majzel.
Prečo ste sa dali aj na naturálnu kulturistiku? Nemáte dosť tréningov?
- Nie, ale chcel som vyskúšať aj niečo nové. Chcem, aby po mne niečo ostalo. Aby si deti, ktoré trénujem, povedali, že náš tréner nás „morduje“, ale robí to aj on na sebe. Aby videli, že keď človek niečo skutočne chce, tak to dosiahne, aj keď šport je v podstate nespravodlivý, lebo môžu ho ovplyvniť napríklad zranenia. Dnes je však celkovo iná doba, nevážime si to, čo máme. Niekedy sme boli rodičom veľmi vďační, keď nám na zimu urobili ľadové ihrisko. Dnes majú mladí iné ponuky a zdvorilosť sa vytráca. Asi som sa narodil do zlej doby. Ale určite sa to snažím zmeniť. Keď sa jeden človek snaží zmeniť zlo, tak to možno nestačí, ale dáva to nádej. Keď nás bude viac, možno sa to podarí a medziľudské vzťahy budú lepšie. Treba sa s deťmi veľa rozprávať, žiaľ, času je na to menej. Na Slovensku mi chýbajú športoví psychológovia - deti ich potrebujú.
Trénujete od rána do večera. Platí o vás, že ste strojom, ako vás nazval jeden z trénerov?
- To neviem. Ale celý život som športu obetoval určite veľmi veľa. Čo ma veľmi mrzí, obetoval som aj vzdelanie. Mám dva tréningy za sebou. Najprv s deťmi, potom s mužmi, neskôr idem po deti do škôlky, idem domov, poobede mám tréning, navyše večer idem do posilňovne. Teda celý deň mám vyťažený a pracujem na sebe.
Ako to zvláda váš organizmus?
- Zatiaľ musím poklepať na drevo, že dobre. Myslím si, že telo zvládne veľmi veľa. Celý život som sa snažil prekonávať sám seba. Fascinovali ma maratóny a zimné plávanie. Kulturistika ma nezaujímala nikdy, dokonca my brankári sme mali zakázané chodiť do posilňovní. Ale potom som prestal hrať hokej a jediné, čo sa dalo robiť, bolo cvičenie. Pre mňa je to životný štýl. Keď cvičím, svalstvo drží pokope a nič ma nebolí. Aj zranenia sa mi vyhýbajú. Verím, že keď telo dostane to, čo si zaslúži a potrebuje, tak telo sa podľa toho aj správa. Životospráva je veľmi dôležitá.
Čo na to hovorí tréner Vladimír Šandrik?
- Fandí mi. Keď sme začali testy a keď videl, že som zdvihol na lavičke 150 kíl, tak povedal, že také niečo ešte nikdy nevidel. Oni mi nemajú čo vyčítať. Veľa som schudol a ostatní sa rozprávali, či náhodou nemám rakovinu, za 3 mesiace som totiž schudol až 20 kíl. Ale je to všetko v tom, že keď človek chce, dosiahne veľké veci. Chcel som dokázať, že sa dá robiť aj hokej, a robiť aj cvičenie, ktoré je hokeju veľmi blízke. Keď človek nie je dobre fyzicky pripravený, tak ani na ľade nepodá adekvátny výkon. Myslím si, že v mužstve mám veľkú podporu, a to ma ženie dopredu.
Prídu sa pozrieť na vaše vystúpenie na neoficiálnych majstrovstvách Slovenska v naturálnej kulturistike?
- Mám to od niektorých chlapcov prisľúbené, hlavne Vlasto Plavucha, ktorý mi fandí, je môj osobný „motor“. Veľa to pre mňa znamená, lebo Vlasta si ako človeka vysoko vážim. Je to pre mňa silná injekcia.
Vás organizmus teraz zrejme dosť trpí. Nemôžete všetko piť, ani jesť...
- Nepijem nič, iba čistú vodu, tá je pre organizmus najlepšia. Fascinuje ma to, čo sa dá s telom dosiahnuť. Je to neuveriteľné. Dnes už neverím nikomu, keď mi povie, že nevie schudnúť. Každý to dokáže. Je to iba v tom, ako sa dokáže zaprieť.
Dva dni pred štartom budú zrejme najťažšie. Nesmiete vtedy piť žiadne tekutiny...
- Áno, je to preto, aby ešte posledný zvyšok vody stiahlo z organizmu. Tohto sa bojím, lebo je to veľký nápor na organizmus, čo sa týka obličiek a podobne, mám pred tým rešpekt. Hrám však hokej, ktorý je prednejší, ak budem musieť v piatok chytať, tak budem piť. Neviem si ten deň ani predstaviť, ale je to pre mňa ďalšia výzva, ďalšia škola života. Vždy si všetko rád vyskúšam na sebe a aspoň budem vedieť povedať známym, ktorí to budú chcieť skúsiť, aké to je.
Na akej úrovni je teraz u vás tento šport?
- Veľmi dobrá otázka, lebo v Bystrici sa hovorilo o tom, že klub kúpi brankára. Vždy som hovoril, že som už starý a venujem sa navyše aj deťom, čo ma veľmi baví. Kulturistiku som chcel robiť ako niečo navyše. Chcel som vyskúšať, čo to spraví, keď prekonám sám seba. Takisto to bolo aj s vysokou školou. Dal som si prihlášku na telesnú výchovu, aj prijímačky som spravil, ale do školy som nenastúpil. Keď má človek rodinu, je to už iné. A toto všetko je na úkor rodiny. Ale manželku aj deti mám veľmi tolerantné. No okrádam ich, čo ma veľmi mrzí, preto ešte neviem, akým smerom pôjdem. Prvoradá je rodina.
Ale tréner Vladimír Šandrik nového brankára nechcel...
- Áno, dostali sme dôveru. Neberiem ohľad na seba, myslím si, že Mišo Stieranka je jeden fantastický brankár. Myslím, že ešte budeme o ňom veľa počuť. Pre mňa je prvoradé robiť trénera mladých brankárov. Mišo Handzuš ma prehovoril a nakoniec som sa aj aktívne vrátil do bránky. Hokej milujem, podriadil som mu celý život. Chcel by som to vidieť aj na malých deťoch, že sa takto oddajú hokeju, bolo by to pre mňa veľké zadosťučinenie. Na kulturistiku som sa dal aj preto, aby deti videli, že brankár má aj nejako vyzerať.
Ktorý je vás najväčší hokejový úspech?
- Myslím, že to, že môj syn korčuľuje. Nechcel som, aby hral hokej, ale je to pre mňa zázrak. Dívať sa na neho by som dokázal hodiny. Nikdy som nemal vysoké ciele. Najväčší cieľ bol chytať za Banskú Bystricu, čo sa mi aj podarilo. Teraz som konečne zažil, že za hokej dostávam aj peniaze. Keď sa koníček stane povolaním, je to veľmi krásne.
Ešte nie ste až taký starý. Čo by ste chceli ešte dosiahnuť?
- Mám 29 rokov a teda som druhým najstarším brankárom v prvej lige. Prvoradá je však pre mňa rodina, znamená pre mňa milión percent a aj tento kulturistický čas je časom, ktorý ukrajujem rodine. Vo veku to až tak nie je. Všetko sa dá, všetko je v hlave, a keď človek za niečím ide, tak všetko dosiahne. Všetko, čo človek robí, by malo byť v srdci. Ale ja sa už potrebujem zamerať na rodinu, veď koníčkami trávim často aj celý deň. Mrzí ma to, ale snažím sa im to vynahradiť. Verím, že raz povedia, že som nebol až taký zlý otec.
Čo tak dostať deti k hokeju a mať ich bližšie pri sebe?
- Áno, ale... Hokej je ťažký a nútiť niekoho, ak to nechce robiť a nie je tam srdiečko, to nemá význam. Nútením by človek mohol brániť, aby sa rozvíjalo to, na čo má dieťa skutočné nadanie. Ale bol by som rád, keď by 5-ročný syn Samko hral hokej a 3-ročná dcéra Timea tancovala alebo cvičila gymnastiku. V mojom prípade som vedel, čo chcem, hokeju som podriadil celý život. Moji rodičia a sestra ma veľmi podporili a tiež obetovali tomu všetko. Sestra so mnou trávila celé dni na štadióne. Otec mal zakúrené auto celú zimu, lebo keď ešte nebola krytá hala, celé mužstvo sa chodilo zohrievať doňho. Tí, čo tam hrávali, ako Vlado Országh či Mišo Handzuš, sme ostali veľkými kamarátmi. Viem, že keď im zavolám aj o polnoci, môžem sa na nich spoľahnúť. Hokej mi dal veľa priateľov. Sú ľudia, ktorí za to stoja, aj keď čím je človek starší, priateľov je menej. Ale ja som ten šťastný a dobrých priateľov mám veľa. S Mišom Handzušom sme sa dohodli, že keď sa vráti a ukončí kariéru, budeme spolu robiť trénerov, čo by ma veľmi bavilo.
Mišo Handzuš je jedným z blízkych priateľov a veľmi vás podporuje. Telefonovali ste s ním pred štartom NHL?
- Nie, kontaktujeme sa iba esemeskami. Ešte nemá byt a sľúbil, že potom sa ozve. V jednej esemeske mi však napísal, že klobúk dole pred tým, aký som, narážajúc na kulturistiku. Ja chcem stále na sebe pracovať a prekonávať prekážky. Chcem ešte vyskúšať zimné plávanie, už som sa aj registroval medzi ľadovými medveďmi. Najväčšími motormi je rodina, ale aj Mišo. Veľmi chce, aby som mu po podujatí poslal mailom fotografie môjho vystúpenia. Je veľkou morálnou podporou, ale tou najväčšou je manželka.
Na neoficiálnych majstrovstvách Slovenska v naturálnej kulturistike ste vraj jedným z favoritov...
- To určite nie, veď som nevidel ani jednu súťaž, nepozrel som si žiadne fotky... Bolo by to neférové voči tým, ktorí sa tomu venujú dlhšie. Ale samozrejme, aj ja by som chcel výsledok a všetko som preto urobil, ale keď sa to nestane, nebudem z toho robiť tragédiu. Robím predsa hokej, ktorý mám veľmi rád. Z vedenia klubu som dostal otázku, či pri tom všetkom budem vládať chytať. Našťastie to vyšlo, lebo som mal strach, bol som z toho dosť unavený. Ale všetci okolo mňa, vrátane klubu, sa mi snažia pomáhať.
HOKEJ
Prvá prehra Baranov
I. liga - 8. kolo
HKm Detva - HC´05 Banská Bystrica 2:8 (0:4, 2:2, 0:2) - hralo sa v Banskej Bystrici, v Detve mali technickú poruchu na štadióne. Góly: 37. Lipták, 40. Gavalec - 4. Plavucha, 10., 18. a 24. Dian, 17. a 56. Longauer, 40. Maček, 49. Budaj, 200 divákov
Ostatné výsledky: HK Lietajúce kone Prešov - MHK Kežmarok 2:6 (0:3, 1:1, 1:2), HK Spišská Nová Ves - HK-21 SM Ružomberok 11:0 (3:0, 7:0, 1:0), HKm Humenné - HK 99 Ružinov Bratislava 3:4 po sam. nájazdoch (1:1, 2:1, 0:1 - 0:0, 0:1), HK VTJ Trebišov - HK Trnava 4:2 (1:1, 1:0, 2:1), ŠHK 37 Piešťany - HC Topoľčany 5:1 (1:1, 2:0, 2:0), HC Dukla Senica - MŠHK Prievidza 6:4 (1:2, 4:2, 1:0).
9. kolo:
HK Lietajúce kone Prešov - HC ´05 Banská Bystrica 4:1 (1:0, 1:0, 2:1)
Góly: 15. Š. Rusnák, 26. Zavacký, 55. Troliga, 56. P. Segľa - 43. Plavucha, 360 divákov
Ostatné výsledky: ŠHK 37 Piešťany - HK 99 Ružinov Bratislava 3:5: (1:3, 2:0, 0:2), TJ Lokomotíva Nové Zámky - HC Dukla Senica 1:6 (0:2, 1:2, 0:2), HK Trnava - MŠHK Prievidza 2:1 po predĺžení (1:0, 0:1, 0:0 - 1:0), HK 95 Považská Bystrica - HC Topoľčany 4:2 (3:1, 0:0, 1:1), Ružomberok - MHK Kežmarok 0:6 (0:0, 0:2, 0:4), HK VTJ Trebišov - HKm Detva 2:6 (0:0, 1:5, 1:1), HKm Humenné - HK Spišská Nová Ves 3:2 (0:0, 3:1, 0:1).
1. Sp. N. Ves 9 8 0 0 1 48 : 17 24
2. B. Bystrica 9 8 0 0 1 35 : 16 24
3. Pov. Bystrica 9 6 2 0 1 37 : 20 22
4. Kežmarok 9 6 1 0 2 47 : 18 20
5. Piešťany 9 6 0 0 3 45 : 25 18
6. Senica 9 6 0 0 3 41 : 30 18
7. Topoľčany 9 6 0 0 3 39 : 34 18
8. Ružinov 9 4 1 1 3 34 : 27 15
9. Prešov 9 5 0 0 4 36 : 30 15
10. Trnava 9 3 2 0 4 27 : 26 13
11. Humenné 9 2 0 3 3 25 : 26 9
12. Trebišov 9 2 0 0 7 20 : 52 6
13. Detva 9 1 0 1 6 20 : 40 4
14. N. Zámky 9 1 0 0 8 21 : 48 3
15. Ružomberok 9 1 0 0 8 12 : 49 3
16. Prievidza 9 0 0 1 8 17 : 46 1