Z prvých žiakov Základnej školy s Materskou školou na sídlisku Mazorníkovo v Brezne ktorú odovzdali do užívania v školskom roku 1991/92, sú dnes dospelí ľudia. V tých časoch ju navštevovalo 1 140 detí a patrila medzi 70 najväčších škôl na Slovensku. Súčasných 425 žiakov svedčí o prudkom poklese populačnej krivky v regióne, čo však prináša aj isté plus z hľadiska reálnych kapacít školy. V spomínanom období sa totiž okrem hlavnej budovy vyučovalo ešte na ďalších troch miestach v meste. Štyri roky dokonca vo vysunutom pracovisku pre ročníky 1-4 v Zadných Hálnach, kam museli žiakov dovážať. Situáciu najlepšie ilustruje fakt, že ZŠ Mazorníkovo mala vtedy viac prváckych tried, ako je ich v súčasnosti v celom meste.
Momentálne má škola na prvom stupni 138 žiakov v siedmich triedach, a druhom 280 v dvanástich triedach, 3 oddelenia školského klubu, a tretí rok aj 130 žiačikov integrovanej materskej školy.
Po vojne je veľa „generálov“
Dnes sú svetové jazyky a výpočtová technika bežnými predmetmi na prvom stupni základných škôl. ZŠ s MŠ na Mazorníkove bola medzi prvými školami, zaradenými do programu Infovek už pred l5 rokmi! Snahy vedenia školy o šírenie jazykovej gramotnosti dokladujú jej konkrétne vzťahy so zahraničím aj fakt, že už v roku l995 vyslali do Anglicka na študijný pobyt prvú skupinu žiakov. A potom niekoľko ďalších. K medzinárodným aktivitám patril napríklad seminár o walfdorfskej pedagogike na pôde školy. Tam sa rodili myšlienky programu „Škola-zmena“, na ktorom pracovali pedagogické fakulty, B. Bystrica aj Nitra, a ZŠ Mazorníkovo bola jeho súčasťou. Išlo o zavádzanie niektorých zaujímavých alternatívnych prvkov do výučby. Podľa riaditeľa školy Miloslava Brodského, ZŠ Mazorníkovo už v roku l993 predstavila na výstave Didakta v Stuttgarte svoj vlastný program, neskôr aj na podobnom podujatí v Nitre. „Výučbu jazykov a výpočtovú techniku teda nepovažujeme za vychytený trend súčasnosti. Pre nás to bola hlavná idea od začiatku fungovania školy. My sme si išli napríklad po vyradené počitače od vysokoškolákov do Prešova, prihlásili sme sa, keď to isté robila Žilina. Keby dnes niekto vyložil ku kontajneru vtedajší model, nikto si ho ani nevšimne.“
V tejto súvislosti M. Brodský pripomenul: „Jedným možno dosť obchádzaným problémom školstva je nedostatok počitačovo zdatných pedagógov. Podpisuje sa pod to niekoĺko faktorov. Myslím si však, že ak sú v medicíne nutné atestácie – a informatika napreduje úžasným tempom, mal by byť pre učiteľov certifikát o ovládaní počitačov samozrejmosťou. Za to by som sa nehanbil ani dnes. Možno malo na to včas zareagovať ministerstvo školstva. Dôvod môže byť aj v tom, že sa v priebehu l5 rokov vymenilo na poste šéfa rezortu 10 ľudí. Vždy s vlastnými projektmi resp. rekonštrukciami po predchodcoch.
„Nebyť pár nadšencov okolo Infoveku, slovenské školstvo by v zavádzaní výpočtovej techniky do výučby ostalo v prvotnopospolnej spoločnosti,“ povedal M. Brodský.
V škole pôsobí špeciálny pedagóg pre rómskych žiakov, ktorí si vyžadujú individuálnu starostlivosť, a dvakrát týždenne „pravá“ lektorka anglického jazyka, ktorá sa špeciálne venuje rozvoju komunikácie žiakov.
Keď sa začalo hovoriť o integrácii materskej školy so základnou, samotní pegagógovia mali obavy, ako sa budú s novinkou zžívať predovšetkým rodičia detí. V prvopočiatkoch, keď správa o zmene prenikla na verejnosť ako hotová vec totiž veľmi nadšení neboli. „Čo sa týka priestorov, jeden pavilón sme kompletne vyčlenili pre škôlku, a samozrejme, musel byť prebudovaný na mieru.“ Veľmi rýchlo sa napríklad potvrdilo, že jestvovanie detí na spoločnej pôde úplne vylúči situácie, keď sa malý prváčik pri nástupe na vážne pracovisko zachádzal od plaču Spolupráca školy s materskou je bezproblémová, obe sa vzájomne rešpektujú a napriek tomu, že majú jedného riaditeľa, nikto nikomu nediktuje z pozície silnejšieho. Na otázku, či by M. Brodský zdvihol ruku za celoplošnú integráciu škôlok so ZŠ oficiálne, nielen pri redukcii, školských a predškolských zariadení, povedal. „Ak by to fungovalo ako u nás určite áno. Napriek tomu, že veľa záleží aj na vzťahoch, resp. na osobnostiach, ktorých dáva integrácia dohromady. Konkrétne, medzi nami existuje veľmi rozumná a racionálna symbióza. Ako príklad by som uviedol spoločný krúžok, pri ktorom deviataci oboznamujú škôlkarov s počitačmi. Alebo Detské Chalupkovo Brezno, ktoré zorganizovala zástupkyňa MŠ a do programu zapojila všetky predškolské zariadenia v meste. Predstavili sa v ňom malí výtvarníci, speváci, účinkujúci v prednese básničiek, v hre na hudobných nástrojoch, a malo to veľký hlas.
„Spolupráca je vynikajúca, a nehovorím to preto, lebo „sa to patrí“. Okrem počitačovej učebne máme napríklad prísľub vedenia školy, že nám sprístupnia aj jazykovú triedu,“ uzavrela zástupkyňa pre MŠ Libuša Šaríková.
