„Nepopieram, že sa to nestalo“ – vypovedal pred okresným súdom Martin R. „Ale o vine nemôže byť ani reči. Ak by som mal byť za to, čo sa stalo, trestne stíhaný, boli by porušené moje práva. Práva občana ináč sexuálne orientovaného. Práva homosexuála!“
Ako vyplýva z dokazovania, pán Martin umožnil vo svojom byte sledovať M. M. pornografické filmy. Hoci nie za svojej prítomnosti, no vedel o tom, že si ich M. M. pozerá. Na tom by nič protiprávne nebolo, keby – M. M. vtedy nemal len pätnásť rokov. Navyše vo svojom byte dvakrát sprostredkoval pohlavný styk medzi M. M. a dvoma mladými mužmi z Českej republiky (jeden z nich mal vtedy tiež len pätnásť), pričom páni z Čiech si scénky nakrúcali na videokameru. Za producírovanie sa pred kamerou dostal M. M. po prvý raz päťsto, druhýkrát štyristo korún. Nahrávku upravil Róbert M. (už je odsúdený – za šírenie detského pornografického diela) a Martin K. videokazety rozpredal záujemcom.
Nuž, aj mama M. M. (v tom čase žiaka špeciálnej základnej školy) si všimla, že práve keď mal pätnásť, sa u neho akosi zmenilo správanie a bola s ním kvôli tomu aj u psychológa. Ešte viac sa čudovala, keď zistila, že syn má pri sebe oveľa viac peňazí ako z vreckového. Udrela naň a syn povedal, odkiaľ peniaze má. Tak to aj prasklo.
Podľa obžaloby Martin R. sprístupňoval pornografické dielo osobe mladšej ako osemnásť rokov, čím spáchal trestný čin ohrozovania mravnosti, zjednal na vykonávanie prostitúcie osobu mladšiu ako osemnásť rokov, čo znamená spáchanie trestného činu kupliarstva, a do tretice – rozširoval detské pornografické dielo. Martin R. sa snažil obhajovať aj tak, že nahrané kazety síce predal, ale ako umelecké dielo, a za umelecké dielo nemôžu nikoho stíhať! Súdny znalec mal iný názor: Žiadne umenie, obyčajná pornografia!
Okresný súd vymeral pánovi Martinovi tri roky nepodmienečne. Odvolal sa. Trvá sa svojich právach. O tom, ako je to s jeho právami, teda bude rozhodovať aj krajský súd.