Pohľad do histórie

Žigmund bol muž mnohých tvárí. Roku 1408 založil Dračí rád, ktorého cieľom bolo získať na svoju stranu najvplyvnejších veľmožov Uhorska. Neskôr, keď výrazne vstúpil do medzinárodnej politiky, vyznamenával ním význačné osoby európskeho významu. Kronikári písali o ňom ako ambicióznom, sebaistom a mimoriadne inteligentnom mužovi, ktorý upredňostňoval rokovací stôl pred mečom a za ním svojich protivníkov dokázal dokonale ovládnuť.
Žigmund ako vojak úplne prepadol. Zorganizoval síce veľké vojenské výpravy a osobne sa na nich zúčastnil, ale na bojisku veľmi rýchle otočil koňa. Tak tomu bolo v boji s Turkami r. 1396 pri Nikopole, r. 1428 pri Golubci, nebol úspešný ani v boji s Benátkami a jeho križiacke výpravy do Čiech sú všeobecne známe. Na vedenie vojen si nielen požičiaval peniaze, ale dával do zálohy územie vlastného kráľovstva. Na vojnu s Benátkami si požičal 37 000 kôp striebra – 88 000 zl. - od poľského kráľa a ako protihodnotu dal do zálohy 16 spišských miest včítane hradu Stará Ľubovňa, ktoré späť získala Mária Terézia až r. 1772.
Na diplomatickom poli bol podstatne úspešnejší, čo mu vynieslo zvolenie za rímsko-nemeckého kráľa v r. 1410, 1411 a cisára r. 1433, českým kráľom sa stal v r. 1419-20, 1436-37, ba r. 1431 ho v Miláne korunovali za lombardského kráľa.
Žigmundovi história pripisuje odstránenie pápežskej schizmy (1378-1418) na Kostnickom koncile. Temnou stránkou koncilu a samotného kráľa bolo upálenie majstra Jána Husa, hoci sa zaručil za jeho bezpečnosť ochranným glejtom. Bol ako „zákerná ryšavá líška“, a to bol ten prijateľnejší prívlastok, ktorým Žigmunda častovali českí kronikári, ktorí by ho najradšej vymazali z českých dejín. V Uhorsku vládol viac ako 50 rokov, ale od zvolenia za rímskeho kráľa sa v Uhorsku málokedy ukázal. Napriek tomu na konci jeho vlády bolo Uhorsko politicky a hospodársky stabilným štátom, k čomu pomohla podpora miest, menová a vojenská reforma, zjednotenie mier a váh. Vojenský konflikt s Benátkami viedol k zmene zahraničnopolitickej a ekonomickej orientácie Uhorska na Nemecko.
Žigmund trpel na chorobu kráľov – dnu. Koncom roku 1437 sa jeho zdravotný stav výrazne zhoršil, dolné končatiny postihla gangréna. Panovník sa ponáhľal do Uhorska, aby mohol zabezpečiť následníctvo pre manžela jedinej dcéry, Albrechta Habsburského, ktorý vládol v Uhorsku počas jeho častej neprítomnosti ako gubernátor. Do obľúbenej Bratislavy (bola jeho druhým sídelným mestom po Budíne) už nedocestoval, skonal v Znojme 9. decembra 1437. Bol jediným uhorským kráľom z rodu Luxemburgovcov a prvým cisárom na uhorskom tróne.
Posledný mužský potomok tohto slávneho rodu odpočíva vo Veľkom Varadíne a patrí k najzaujímavejším postavám svojej doby v Európe.