Článok pokračuje pod video reklamou
Francúzske dni zaplnia námestie, reštaurácie, dom kultúry, či kinosálu. Tohtoročný program je veľmi bohatý. Horehronie počas celého mesiaca si má možnosť vychutnať vynikajúcu klaviristku Veronique Thual-Chauvel či nádhernú výstavu „Kvety... vo vlasoch... Paríža“ Jaroslava Šurinu, ulicami sa budú niesť tóny francúzskej folkovej skupiny Pic Note Folk či originálny folklór v podaní súboru La Gatinaise. Čerešničkou na torte bude galakoncert dňa 30. 10. o 18.00 hod. pod záštitou jeho excelencie veľvyslanca Francúzskej republiky na Slovensku, pána Jacquesa Faura, ktorý si osobne vrcholný večer príde vychutnať ako divák a ako jeden z fanúšikov banskobystrickej jazzovej speváčky Jany Orlickej, ktorá si s pýchou dnes pripisuje k menu titul šansoniérka.
Jana, ste vrcholom galavečera francúzskych dní v Brezne. Je to úcta, radosť a či zodpovednosť?
Za úctu, ktorú mi prejavili organizátori tým, že mi priradili túto náročnú úlohu, môžem len poďakovať veľkou radosťou, ktorú budú počuť v mojom výkone, a na ten sa veľmi zodpovedne pripravím, spolu s mojim brnenským triom a francúzskym akordeonistom Phillipom Naudotom. V tomto kvintete odznejú francúzske cigánske piesne či francúzsky swing a šansóny ako posledné číslo galakoncertu. Jeden zo šansónov, dokonca so slovenským textom bude záverom celého koncertu a zároveň akousi krstnou vodou pre CD rodiny Compagnonovcov, ktorí už 35 rokov úspešne vedú v Paríži súbor „Nádeje“ a práve v Brezne pokrstia prierez svojou dlhoročnou kariérou milovníkov a zanietencov slovenského folklóru.
Za roky účinkovania doma i v zahraničí vás poznáme predovšetkým ako jazzovú speváčku. Odkiaľ fúkajú nové vetry, resp. prečo šansón a francúzsky swing?
Práve v Brezne som pred rokom dostala veľkú šancu účinkovať ako jedno z prekvapení a darček pre bývalého veľvyslanca vo Francúzsku, pána Vladimíra Valacha, ktorý už nie je medzi nami. Bolo to po rokoch naše opätovné stretnutie, pričom ja som mu spievala po prvý krát v mojom živote originálne francúzske šansóny. Dnes viem, že to bol jeden z najkrajších darov, aké v živote dostal. Stihol mi to ešte počas pár stretnutí niekoľkokrát prízvukovať. A ja som už pri tomto štýle zostala, podľa jeho slov, ktoré napísal vo svojej knihe „Prečo mám rád Francúzsko“, „šansóny ma sprevádzali celým mojim životom vo chvíľach radosti aj vo chvíľach zármutku“. A ono to platí, nájdete v nich všetko, liek na rany či hravosť a chuť do života.
Nosiť titul šansoniér je, podľa vás, veľká česť a dlhoročná práca. Prečo?
Umenie francúzskeho či nemeckého, poľského, ruského, cigánskeho šansónu je oveľa zložitejšie, než sa na prvý pohľad zdá. Predpokladá hlboký prežitok piesne, ktorú musíte počas spievania herecky stvárniť, výrazovo prehĺbiť a vtiahnuť do nej diváka. Nie je to jednoduché. Najprv musíte dokonale rozumieť zmyslu a času, do ktorého bol zasadený. Ja som si úlohu ešte sťažila, spojila som šansón s jazzom, čo znamená swingovanie a improvizáciu. Toto všetko predviesť na pódiu dáva niekedy mimoriadne zabrať, zvlášť, ak sú moje vystúpenia spojené so stepárskou choreografiou.
Viem o vás, že ste zastupovali slovenskú stranu v odbornej porote „Medzinárodného finále francúzskej piesne“ v Ostrave v júni tohto roku. Bola to pre vás nová skúsenosť?
Úplne nový zážitok. Vždy posudzovali mňa, od malička na rôznych súťažiach, na festivaloch, mojich koncertoch. Zrazu som tieto kompetencie mala v rukách ja. Priznám sa, je veľmi ťažké držať osud druhého v rukách a prideľovať mu body. Hodnotenie každého je subjektívne a šablón sa v umení nedá držať, každý má svoju osobitosť. Napriek tomu verím, že sme s českými a francúzskymi kolegami vybrali to najlepšie z najlepšieho.
Máte za sebou bohatú letnú sezónu vystúpení, prevažne mimo Banskej Bystrice. Kde všade vás mohli vidieť priaznivci jazzu a šansónu?
Po úspešnom 1. ročníku Medzinárodného jazzového festivalu „Breznianska Jazzmína“, ktorého som autorkou a spoluorganizátorkou, som s úspechom koncertovala v Primaciálnom paláci v Bratislave či v dvoch nočných programoch na nádvorí Zichyho paláca v programe „Chanson de jazz, s il vous plait“ s brnenskými kolegami, a spolu s R&T bandom v Musice nocturne. August zas patril Európskemu festivalu divadla, hudby a poézie „Cap a l est“ v Banskej Štiavnici, kde som bola zástupkyňou jazzového šansónu a Eniko Szilágyi z Rumunska zástupkyňou klasického šansónu. Je to vynikajúci festival vo fantastickom prostredí. Spolu s hercom a moderátorom Milanom Markovičom a muzikantmi sme v galavečere 39. ročníka Chalupkovho Brezna presvedčili pedagógov, že každý má svoj šansón a v tomto duchu budeme pokračovať na bohatom turné po Českej republike v decembri tohto roku a začiatkom budúceho roku.
