DO NÁRODNEJ RADY SA RAZ URČITE VRÁTIM!

„Stačí byť komunikatívny, mať všeobecný prehľad a sledovať politické dianie,“ hovorí Slavomír Pôbiš z Brezna, študent Gymnázia Jána Chalupku, víťaz celoslovenského kola projektu a poslanec medzinárodného zasadnutia MEP v slovinskej Ľubľane.

„Celé sa to začalo približne pred pol rokom. O projekte som sa dozvedel na hodinách Náuky o spoločnosti od jeho koordinátora na našej škole, profesora P. Kováčika. Okamžite som sa zapojil, a keďže som bol jediný, automaticky som aj postúpil do regionálneho kola. Konalo sa v Turčianskych Tepliciach v júni tohto roka a stretli sa na ňom všetci delegáti stredných škôl z Banskobystrického a Žilinského kraja. Počas dvoch dní sme rokovali na zvolené témy v piatich parlamentných výboroch,“ spomína Slavo na začiatky „dlhej cesty“ a dodáva, že on sa stal členom Výboru pre rómsku problematiku.
„V tej dobe som sa vôbec nezamýšľal nad tým, že ide o postupový projekt. Jednoducho som chcel prispieť najlepšie, ako som vedel, a urobiť maximum pre vytvorenie rezolúcie, ktorá by pomohla pri riešení danej problematiky.“ Situácia sa však zmenila na záverečnom plenárnom zasadnutí, kde bol Slavo takmer jednohlasne zvolený za „regionálneho europoslanca“, čiže zástupcu výboru do bratislavského kola projektu. „Po vyhlásení výsledkov som bol, samozrejme, veľmi rád, no na druhej strane som si uvedomoval veľkú zodpovednosť. Musím sa priznať, že až do tých chvíľ som príprave na projekt nevenoval osobitnú pozornosť. Myslím si, že táto súťaž nie je o tom, ako má kto naštudované informácie, ale o schopnosti správne ich podať, formovať svoj vlastný názor a viesť diskusiu na určitej úrovni.“
Aj napriek tomu mu však bolo jasné, že obhájiť postup v Bratislave nebude jednoduché. Výber najlepších kandidátov z celého Slovenska sľuboval silnú konkurenciu, a tak sa zástupca nášho kraja začal patrične pripravovať. „V hromadení informácií o rómskej problematike mi veľmi pomohli miestna koordinátorka pre RP, zástupkyňa primátora pani Mihalovičová, a tiež pani Paučíková, riaditeľka Oboru sociálnych vecí a rodiny Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne.“ Ani jedna z nich vtedy určite netušila, ako výborne dokáže Slavo získané informácie zúročiť.
Národné zasadnutie Modelového Európskeho parlamentu sa v Bratislave konalo 6. - 10. októbra. Dokopy sa ho zúčastnilo štyridsať mladých ľudí, pre ktorých pripravilo MŠ SR pestrý program. Jeho slávnostné otvorenie prebehlo v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca, kde európskych poslancov privítali primátor Bratislavy pán Ďurkovský a holandský veľvyslanec Rob Swartbol. Rokovania prebiehali v budove NR SR a delegáti boli dokonca prijatí Silviou Gašparovičovou, manželkou prezidenta Slovenskej republiky v prezidentskom paláci.
Rámcovým programom prvých dvoch dní podujatia boli diskusie v jednotlivých výboroch, ktorých rezolúcie predniesli na plenárnom zasadnutí tretieho dňa. Ako hovorí Slavo, na začiatku to nebolo jednoduché. „Musím sa priznať, že prvý deň som mal skutočne pocit, že tam nepatrím. Všetci účastníci pôsobili suverénne a jediným cieľom väčšiny z nich bolo postúpiť. Mojou stratégiou bolo nemyslieť na súťažnú stránku projektu; skrátka, chcel som byť samým sebou.“
Fungovalo to. Stal sa aktívnym účastníkom diskusií, na valnom zhromaždení národného zasadnutia dokonca prednášal úvodnú reč. A tak niet divu, že na rozlúčkovej párty účastníkov MEP, mimochodom, išlo o plavbu po Dunaji, spojenú s recepciou, bol jedným z piatich poslancov, zvolených do delegácie medzinárodného zasadnutia v hlavnom meste Slovinska. „Moja radosť z postupu bola o to väčšia, že víťazstvo mi už teraz zabezpečilo bezproblémové prijatie na politologické, právnické a fakulty medzinárodných vzťahov niekoľkých slovenských vysokých škôl.“
V týchto chvíľach sa Slavo pripravuje na európske stretnutie. Na jeden týždeň vymení školské lavice gymnázia za kreslá poslancov v Ľubľane, kde rokovacím jazykom bude angličtina. Uvedomuje si obrovskú zodpovednosť, reprezentovať bude predsa celé Slovensko. A ako hodnotí svoje doterajšie pôsobenie v MEP? „Projekt mi dal veľmi veľa, hoci ešte zďaleka nie je koniec. Naučil som sa robiť kompromisy, presne formulovať vlastné názory. Získal som množstvo informácií o EÚ, nové skúsenosti i nových priateľov. Táto práca ma jednoducho baví a už teraz viem, že do národnej rady sa raz určite vrátim!“