Veľké zrýchlenie moderného života v posledných dvoch desaťročiach vyvoláva stále naliehavejšiu potrebu vedieť sa vyrovnať s novými javmi, ktoré sprevádzajú rýchle tempo života. Meditácia je špecifický proces, ktorý zahŕňa prebudenie vnútornej vyživujúcej energie, nazývanej „kundalini“. Prebudením kundalini začne stúpať z oblasti krížovej kosti a preniká cez každú čakru, čím spôsobí, že sa čakry dostávajú do stavu rovnováhy a osvietenia. Tak sa čakry vzostupom kundalini obnovujú a vyživujú. Energetické centrá alebo čakry, ktoré zodpovedajú nervovým pleteňom autonómneho nervového systému, ovplyvňujú náš mentálny a emocionálny život a v konečnom dôsledku sú spojené v stave rovnováhy s blahobytom materiálnym aj duchovným, zdravím, pokojom a v stave nerovnováhy so psychosomatickými ochoreniami. Keď kundalini prenikne do mozgu a do čakry v mozgu, znižuje sa mentálne napätie a ustáli sa stav vnútorného pokoja. Tento vnútorný pokoj je zdrojom vnútorného mieru, ktorý neutralizuje každodenné stresy, zvyšuje tvorivosť, produktivitu a sebauspokojenie.
Asi pred pätnástimi rokmi v Indii začal profesor U. C. Rai výskumné práce s technikou meditácie nazývanou sahadža-joga. Bol vtedy vedúcim oddelenia psychológie na Lekárskej univerzite Maula Azad v Dílí. On sám vtedy trpel záchvatmi angíny pektoris. Ohromený výsledkami sahadža-jogínskej meditácie rozhodol sa vedecky zdokumentovať výsledky tejto techniky. Zostavil mnohostranný vedecký projekt. Jeho súčasťou bol výskum vplyvu sahadža-jogínskej meditácie na chronické ochorenia, ako sú epilepsia a astma. Raiov výskum ukázal, že pravidelným praktizovaním tejto techniky sa znižovali frekvencie, intenzita a trvanie epileptických záchvatov u jeho pacientov. Ďalšie výskumy účinkov sahadža jogínskej meditácie vypracovali o niekoľko rokov neskôr lekárski pracovníci zo Sydney pod vedením Dr. Ramesha Manocha. Zamerali sa na ochorenia ako astma, vysoký krvný tlak a rakovina. Výsledky meditácie boli natoľko povzbudzujúce, že sa rozhodli ďalej testovať túto techniku a začali nový vedecký projekt na výskum meditácie. Vedeckí pracovníci pomocou kvantitatívneho elektoroencefalogramu, ktorý zaznamenáva zmeny mozgových vĺn, preukázali, že meditácia je charakterizovaná stavom úplného mentálneho pokoja, čo efektívne znižuje stres. Výsledkom bolo výrazné zlepšenie zdravotného stavu u skupiny meditujúcich pacientov v porovnaní s kontrolnou skupinou pacientov. Pacienti poukázali na zlepšenie kvality života a nezanedbateľným výsledkom tohto projektu bolo výrazné zníženie výdavkov na lekársku starostlivosť, ktoré súviselo so zlepšením zdravotného stavu pacientov.
Pokrok v liečbe a prevencii vzniku rakoviny, bronchiálnej astmy, vysokého krvného tlaku, ischemického ochorenia srdca, epilepsie, migrény a ďalších psychosomatických ochorení vplyvom sahadža jogínskej meditácie bol zverejnený 9. 9. 1998 Národným inštitútom zdravia Bethesda v Marylande. Sahadža jogínske meditácie posilňujú imunitný systém a sú tak prevencoiu vzniku rakoviny. Bolo zaznamenaných veľa prípadov vyliečenia rakoviny a predĺženia života u rakovinových pacientov v porovnaní s pacientami, ktorí nemali dostupnú podporu sahadža-jogy.
Teoreticky sú účinky meditácie vysvetľované znižovaním uvoľňovania katecholamínov a ďalších hormónov stresu a nárastom parasympatickej aktivity. Techniky sahadža-jogy objasnili fungovanie nervového systému, ktorý bol v medicíne málo preskúmaný. Ide o autonómny nervový systém, ktorý sa nedá ovládať vôľou. Vysvetlenie činnosti parasympatiku centrálneho kanálu autonómneho nervového systému a ďalších fenoménov spôsobujúcich ľuďom ťažkosti fyzického, psychického a v súčasnosti predovšetkým duševného a duchovného rázu, odkrylo nové poznatky, ktoré umožnili vyriešiť mnohé problémy a liečiť ťažko liečiteľné choroby spôsobené narušenou funkcoiu a nerovnováhou autonómneho nervového systému. Tým, že sa udržal vnútorný energetický systém v rovnováhe, dosiahol sa ozdravovací proces, a to bez potreby liekov a drog.
Meditácie sahadža-jogy sú v súčastnosti používané v troch nemocniciach v Sydney pre pacientov, personál a verejnosť. Spätná väzba od tímu manažérov, ako aj lekárske správy pacientov dávajú tejto metóde sľubné vyhliadky do budúcnosti. Doteraz neboli zaznamenané žiadne vedľajšie účinky meditácie ani vo vedeckom projekte na výskum meditácie, ani na klinikách, ani v literatúre. Cieľom sahadža-jogínskej meditácie je podporiť skúsenosť „bezmyšlienkovitého vedomia“. Meditujúcim sa odoporúča praktizovanie meditácie približne 15 minút dvakrát denne. Sahadža-jogínske meditácie sú vhodné pre širokú verejnosť a tiež pre výskum, pretože sa dajú ľahko zvládnuť a sú bezplatné.
Meditačné techniky sahadža-jogy sa vyučujú bezplatne v Banskej Bystrici na ulici ČSA 20 každú stredu a sobotu o 16:30. Info: www.sahajayoga.sk, 0907342817.
Autor: Ravi Kant Bhutani
