Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Košikárstvo ešte nevymrelo

Keď niekomu stisnete ruku, zvyčajne hneď viete, s kým máte dočinenia.

Sú ruky a stisky rúk mľandravé ako blato. Sú aj úprimné, tvrdé, sú letmé. A cítite: toto je zmäkúšená ruka úradníka, toto tvrdá, vypracovaná. Ale takú tvrdú ruku, akú mal možnosť stisnúť autor tohto článku nedávno v Badíne... tak to sa za jeho života ešte nestalo. Jej majiteľ mal pritom požehnaných osemdesiatpäť rokov. A čo je najväčší protiklad, väčšiu časť života bol finančníkom. Od čoho mu tak stvrdli dlane a prsty? Od liesky!
Osud sa niekedy s človekom vie zahrať tak, že to by nevymyslel ani scenárista z Hollywoodu. A to je prípad Ing. Pavla Moravčíka.
Štrnásťročný košikár
Začalo sa to v roku 1936 v Badíne neďaleko Banskej Bystrice. Paľko mal vtedy štrnásť rokov a zistil, že život je tvrdý. Veľmi tvrdý. V hlávke štrnásťročného chlapca, takého, aký dnes skôr rozmýšľa nad tým, akú hru si pozháňať do počítača, alebo čo si nahrať do „empétrojkového“ prehrávača, sa zrodil nápad. Ak chce, aby sa jeho rodina mala lepšie, musí začať pracovať. Pomáhať mame. Doniesť domov nejakú korunu.
V Badíne bolo vtedy šesť košikárov. Jeden z nich, pán Majerský, býval oproti ich domu. Cez ulicu.
„Bol to veľmi dobrý remeselník“ – spomína pán Pavol. „Najprv som sa len prizeral, ako to robí, potom som si to aj vyskúšal. A išlo to!“
Chrbtové koše sa vtedy predávali desať korún za kus. Nebol to až taký zlý peniaz. To, čo malý Paľko zarobil, bolo pre rodinu Moravčíkovcov veľkou pomocou. Ale nastal zlom. Bolo to v roku 1947.
Košikár ide do Bratislavy
„Vybrali ma na jednoročnú školu“ – hovorí pán Pavol. „Skončil som ju medzi prvými piatimi. Potom som začal na strednej škole, napokon aj na vysokej.“ Z malého košikára sa stal inžinier – ekonóm. Robil na ministerstve financií, ale na košikárstvo nikdy nezabudol: „Stalo sa mi, že sme s vtedajším ministrom prechádzali Lovinobaňou a on odtiaľ pochádzal. Mal chorú dcérku, malé dievčatko, tak sme sa tam zastavili. Bolo mi toho dievčatka veľmi ľúto. Tak som si vtedy povedal: Ja pre to dievčatko musím upliesť košík! Tak som ho aj uplietol...“
Pavol Moravčík bol v Bratislave pečený–varený. Natoľko, že na Palisádach dostal kľúče od päťizbového bytu. V tých časoch nevídaný prepych.
„Mňa to ťahalo do Banskej Bystrice. Bol som už ženatý, manželka robila vo Vlkanovej, povedal som, že odchádzam, čo sa takmer rovnalo vzbure. Bratislavský byt som nechal kolegovi, ktorého manželka obdarila štyrmi dcérami. Vrátil som sa domov.“
Milované liesky a košíky
Čas utekal. Inžinier Pavol Moravčík celé roky šéfoval pobočke vtedajšej Slovenskej štátnej sporiteľne v Banskej Bystrici.
Všetko sa zmenilo s odchodom na dôchodok. Žiadny odpočinok. Žiadne sedenie za pecou. Žiadne chodenie na ryby. Liesky! A milované košíky! V Pavlovi Moravčíkovi sa opäť prebudil košikár.
Tajomstvo?
Medzi košíkmi sú zásadné rozdiely. Podľa toho, z čoho sú vyrobené. Väčšinou poznáme košíky z vŕbového prútia a liesky, aj keď košík možno upliesť z hocičoho, z hocijakého materiálu, ktorý je dostatočne ohybný a zároveň pevný. Povedzme zo slamy. Pliesť košíky z vŕby nie je nič jednoduché. Ale viete si predstaviť chrbtový kôš upletený z liesky? Z dreviny pružnej a nepoddajnej zároveň, z ktorej väčšina z nás pozná akurát chutné oriešky?
Že to nie je možné?
Ide to. Ale treba fortieľ. Tajomstvo?
Lieska musí byť ako žena
„Aby ste mohli urobiť kôš z liesky“ – vysvetľuje finančník na dôchodku a majster košikár Moravčík, - „musí byť lieska ako žena. Dobrá, pevná, zároveň poddajná. Musí sa páčiť. Páčiť sa nielen keď rastie, ale aj ako konečný produkt, kôš! Takú liesku treba vedieť nájsť! S takou lieskou však musíte zaobchádzať jemne. Musíte vedieť, ako na ňu. Vtedy sa vám zavďačí. Viete, to je tak: Kedysi povedala žena košikárovi, chcem pre muža kôš na nosenie sena, ale taký, ktorý by sa mu páčil. Ktorý by mal rád. A taký mu bolo treba urobiť. V tom to je...“
Už vyhľadať takú liesku je problém. Musí rásť na svahu, ktorý nie je vystavený vetrom. Vietor liesku skrúca. Lieska nesmie byť hrčavá. Musí mať správnu výšku, správnu hrúbku. A to je iba začiatok.
Musíte mať špeciálnu pec, ktorej ohnisko je dlhé aspoň dva metre, aby sa doň zmestili nasekané liesky. Musíte v nej dobre zakúriť a presne vycítiť správnu teplotu. V tom vám nepomôže žiadny teplomer. Keď je teplota ideálna, vložíte do nej nasekané lieskové prúty. Musia sa poriadne zapariť. Čas vám nepovie nikto. Určí ho len majster košikár. Ale práve vtedy ich treba vytiahnuť! A vtedy je to možné – lieska sa pod tlakom noža zahorúca začne lúpať na tenučké dyhy. Pružné a ohybné. Z nich možno pliesť koše. Nech sa potom nikto nečuduje stisku ruky majstra košikára. Horúčava a námaha vypracovali mu pokožku na dlaniach a prstoch na pevnosť kože, akú môžete nájsť – možno na dobre vypracovanom konskom sedle.
Majster košikár
Pán Moravčík si vo svojej dielničke sadol za „straku“. Straka nie je vták. Straka je špeciálny stôl. Stôl, na ktorom možno oberučným nožom strúhať (samozrejme, ak je nôž v správnych rukách) aj také tenučké dyhy, že by ste ich mohli merať mikrometrom. Za „strakou“ vyrobil majster Moravčík stovky, možno tisícky košov a košíkov. Jeho prácu obdivovali na jarmokoch, ukážkach umeleckých remesiel po celom Slovensku. Prácu, ktorú sa naučil ako štrnásťročný, však dokáže málokto prekonať.
„Málokto vie urobiť správnu „húžvu“. To je základ správneho koša“ – hovorí. „Väčšinou ju robia z motúzov. Inú nevedia. Lenže ja ju robím z dreva, upletiem ju z liesky, aha, pozrite sa!“
Nuž, a on ju naozaj, v priebehu niekoľkých minút, pred našim zrakom z nastrúhanej liesky, len navlhčenej vodou, uplietol. Lieskovú húžvu, ohybnú ako motúz!
Košikárstvo v Badíne nevymrie
Zdalo sa, že Pavol Moravčík, ktorý sa ako malý Paľko stal z núdze košikárom, časom ekonómom, riaditeľom pobočky peňažného ústavu, si zoberie svoje umenie so sebou na večnosť. Našťastie tomu tak nie je. Už má nasledovníka. V jeho šľapajách začal kráčať syn Pavol. A o košikárstvo sa začínajú zaujímať i vnúčence. Už vraj vedia, ako na „badínskych vŕškach“ vyhľadať tú najlepšiu liesku. A tým sa to začína...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 225
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 451
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 345
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 204
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 991
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 932
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 205
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 917
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 717
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 605
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Skríningové testovanie bude v Banskej Bystrici pokračovať zajtra.

5 h
Antigénové testovanie na koronavírus.

Niektoré obce nášho regiónu testujú na nezvyčajných miestach. Napríklad v horehronskej obci Beňuš sa testuje v dome smútku.

7 h
Testovanie v základnej škole na Radvanskej.

Mesto zverejnilo prvé priebežné čísla zo skríningového testovania.

11 h

Sneh môže aj namŕzať, jazdite opatrne.

12 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

10 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

12 h

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

22. jan

Účasť je oveľa nižšia, ako mesto očakávalo.

11 h

Už ste čítali?