Meno a priezvisko: Zuzana Hájková.
Pracovné zaradenie: som choreografka, pedagogička tanca a v súčasnosti riaditeľka Štúdia tanca v Banskej Bystrici a vedúca Tanečného odboru na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici.
Rodné mesto: Bratislava.
Vek: 43 rokov.
Životná dráha a profesionálna dráha: Moja životná dráha sa prekrýva s tou profesionálnou. Do svojich 31 rokov som žila a pôsobila v Bratislave, potom chvíľu striedavo v Bratislave a Banskej Bystrici, až som sa definitívne presťahovala sem. Potrebovala som sa rozhodnúť, kam vlastne sústredím svoje sily a ktoré miesto sa stane mojím naozajstným domovom – zároveň s týmto rozhodnutím som aj vedome prestala pochybovať a ponorila sa do práce a života v Banskej Bystrici.
Čo mi to vzalo: Ľudia väčšinou cítia, že tie najsilnejšie zväzky a vzťahy vznikajú najmä v mladosti a počas štúdií. Tie moje vznikli a aj ostali v Bratislave, a preto som sa tu často cítila veľmi sama. Na druhej strane táto samota vo mne burcovala veľký tvorivý potenciál a nakoniec som pochopila, že takáto „odlúčenosť“ viedla k dosiahnutiu mnohých špecifických vecí, ktoré by sa v Bratislave neboli naplnili.
Čo mi to dalo: Štúdio tanca – ktoré je stále divadlom ojedinelým svojho druhu na Slovensku, umelecké naplnenie cez veľa krásnych projektov, objavenie radosti z toho, že dosiahnuté zázemie môžeme poskytovať ďalším, moju milovanú rodinu - ktorá sa „sformovala“ tu v Banskej Bystrici a niečo, o čom sa ťažko píše – nové poznanie, nových priateľov a vieru v Boha.
Životný neúspech: Neviem či by som niečo nazvala životným neúspechom. Každá, aj keď nie priaznivá situácia a skúsenosť ma posúvali ďalej a v konečnom dôsledku aj niektoré „neúspechy“ sa časom ukázali potrebné pre môj vývoj.
Najväčší životný úspech: Že obdobia vnútorného pokoja začínajú prevažovať nad obdobiami vnútorného nepokoja. Že som pochopila (aj keď to ešte neviem vždy a za každých okolností praktizovať), že moje zdravie a šťastie závisia výlučne odo mňa a mojej viery, a nie od môjho okolia.
Rodina: Mám manžela a dcéru, ktorých ľúbim a vážim si ich.
Najvýznamnejšie medzníky života: Porodenie dcéry (to ma zmenilo), už spomínaný prechod do Banskej Bystrice, a tiež bolestivé ukončenie vzťahu, čo s tým nepriamo súviselo, potom aj obdobie vážnej krízy v manželstve, a možno minulá jeseň, keď prišlo čosi, čo sa dá nazvať aj tvorivou krízou, resp. pochybnosťou o význame toho, čo človek robí. Všetky tieto medzníky ma posilnili a pomohli mi opäť preveriť vlastné hodnoty.
Koníčky: kvietky, rastliny a stromy v záhrade
Čo nemám rada: zatiaľ sa stále ťažko vysporadúvam s vedomou i nevedomou pretvárkou a pokrytectvom.
Čo mám rada: priamosť.
Plány do budúcna: Ľudia, čo sú v mojom okolí, už vedia, že sa skôr snažím neplánovať ako plánovať. Ale mám ešte jednu túžbu, súvisiacu s prácou. Otvoriť a sprevádzkovať v Banskej Bystrici multifunkčný divadelný priestor pre súčasný tanec a súčasné umenie.
Čo by ste vo svojom okolí zmenili alebo ocenili:
Ocenila by som viac „investície“ do duchovného rastu nášho národa a do systematického, štátom podporovaného umeleckého vzdelania mládeže - a toto sa snažím spolu aj s ľuďmi nášho divadla meniť – samozrejme - tým našim mravčekovským podielom.
Autor: vrb