Rudolfa Baláža usporiadala Fakulta muzických umení Akadémie umení (FMU AU) v spolupráci s Rímskokatolíckou farnosťou v Banskej Bystrici. V prvú festivalovú nedeľu 22. októbra sa predstavil hlavný organista v Katedrálnom chráme sv. Františka Xaverského, pedagóg hry na organe na Konzervatóriu J. L. Bellu Peter Sochuľák, ďalšia nedeľa patrila vynikajúcemu českému organistovi, pedagógovi pražskej AMU Jaroslavovi Tůmovi, účastníkovi mnohých medzinárodných festivalov a držitelovi množstva ocenení z rôznych medzinárodných súťaží. Po koncerte, v ktorom uviedol diela Bacha, Liszta, Bohuslava Martinů, aj vlastnú improvizáciu a po prídavku, ktorý si „vytlieskalo“ nadšené publikum, sme Jaroslava Tůmu poprosili o krátky rozhovor.
Prečo práve organ? Čím vás oslovil tento chrámový hudobný nástroj?
Mohutnosťou, rôznymi farbami. Jeden človek môže ovplyvňovať veľmi rozmanitý hudobný celok a nemusí sa „dohadovať“ s ďalšími ľuďmi, ako trebárs dirigent alebo člen komorného súboru. V tom to máme my, organisti, rovnaké ako napríklad klavíristi. Väčšina hudobnej literatúry je však písaná pre organy kostolné. Predtým aj teraz. Preto ide zväčša o hudbu hlbšieho charakteru a vyznenia, niekedy snáď pre poslucháčov menej zrozumiteľnú.
Organ nie je nástroj, ktorý si môžete zabaliť do puzdra ako husle či flautu a nosiť so sebou... hrali ste na mnohých organoch v rôznych kútoch sveta. Objavili ste niekde ten „svoj“, vášmu srdcu blízky organ?
Pretože v Čechách je, rovnako ako na Slovensku, veľa organov v zlom stave, zatúžil som už dávno svoje obzory rozšíriť. Preto koncertujem tiež na čembale, kladivkovom klavíri, prenosnom organovom pozitíve, klavíchorde. Takže sťahovania si veľakrát užijem viac ako hociktorý huslista či violončelista. A to často aj do zahraničia. Najďalej som bol s pozitívom v mongolskom Ulanbátare. Obľúbených nástrojov mám veľa, ťažko povedať, ktorý bol najväčším zážitkom. Každopádne mám rád hlavne nástroje presne štýlovo „zacielené“, nielen teda názvami registrov v ich dispozícii, ale najmä duchom a dokonalou stavbou technickou, výtvarnou a, samozrejme, predovšetkým zvukovou.
Ako sa vám hralo na organe v banskobystrickej katedrále?
V Banskej Bystrici ide skôr o nástroj univerzálneho typu, na aký sa dá hrať viacmenej všetko. Kiežby sa na Slovensku stavalo nástrojov viac! A tiež viac reštaurovalo. Máte množstvo neuveriteľných klenotov, či už z doby barokovej alebo neskoršej. Samozrejme, rovnako ako u nás chýba dostatočné množstvo zodpovedných, šikovných a vzdelaných organárov. Príkladom vydarene reštaurovaného barokového organu - pánom Gazdíkom z Bratislavy - je organ v Kežmarku.
V Banskej Bystrici ste boli prvý raz, stihli ste si pozrieť aj mesto?
Vôbec nie. Snáď nabudúce. Ale relatívne dobre poznám Nízke Tatry. Za študentských čias som na Slovensku trávieval na horách každý rok cez letné prázdniny najmenej dva týždne.
Kde všade ste tento rok koncertovali a kde ešte budete koncertovať do konca roka?
Najmä po Európe, napríklad v Nemecku, Poľsku, Rakúsku a Taliansku. Ale tiež som mal krásne majstrovské organové kurzy v Kežmarku so slovenskými študentmi konzervatórií a vysokých škôl, to bolo koncom júna. Sotva som však stihol koncert v Bystrici, lebo len v piatok pred polnocou som odlietal domov z Johanesburgu po trojtýždňovom turné v Juhoafrickej republike. A pozajtra odlietam na dvanásť dní do Japonska. Pred Vianocami tiež nebude práve pokoj. Najdôležitejšie však pre mňa v tomto roku, okrem spomenutých zahraničných turné, boli hlavne dve domáce vystúpenia. Na Janáčkovom máji som otváral „prevádzku“ na opravených starých Riegerovkách v Ludgeroviciach pri Ostrave. A v septembri na organe Abrahama Starcka v Plasoch na Plzeňsku, ktorý reštauroval Vladimír Šlajch z Borovian. Nádherný barokový organ, vynikajúco zreštaurovaný. Na obidvoch nástrojoch som tiež nahral CD-snímky. Obidva zmienené inauguračné koncerty mali skvelé publikum, napokon, aj publikum u vás v Banskej Bystrici bolo veľmi srdečné, početné a hlavne vnímavé.