Na to, aby dokázal odhadnúť človeka, mu stačí naozaj málo. Nemusíte sa mu ani predstavovať, ani opisovať svoj doterajší život. Z podanej dlane číta ako z otvorenej knihy. Tibora Lehotského z Rimavskej Soboty poznajú mnohí ako učiteľa hry na klavíri. Nie každý však vie, že okrem hudby mu učarovala chiromantia, inak povedané veštenie z ruky, čínska medicína, východné náboženstvá, ako je hinduizmus, reiki a v neposlednom rade aj diagnostika na základe energetických dráh. Veštenie z ruky bolo odjakživa najznámejším spôsobom, ako poodchýliť tajomné dvere do budúcnosti alebo hľadať korene nešťastných udalostí v dávnej minulosti. Ak sa nájdu medzi vami neveriaci Tomášovia, ktorí sa nad veštbami iba popod fúzy usmejú a mávnu rukou, nech ich presvedčia aspoň tvrdenia amerických vedcov, ktorí sú presvedčení o tom, že ak už nie budúcnosť, tak choroby a predispozície na ne sa dajú z vašej dlane určite zistiť.
Veštiť začínal zo zábavy
K vešteniu z ruky sa dostal celkom náhodou. Aj keď ho už veľmi dávno lákali tajomstvá reinkarnácie, sily myšlienok a energie a tiež predpovedania budúcnosti, spočiatku to skúšal len tak, ako sám hovorí, zo srandy. „Keď som mal dvadsaťjeden rokov brigádoval som v Nemecku ako čašník. Zdokonalil som sa v nemčine a začal som veštiť náhodným turistom. Bol som však prekvapený, že som si vôbec nič nemusel vymýšľať. Myšlienky prichádzali samovoľne, spontánne. Až som sa zľakol, odkiaľ sa to všetko berie,“ spomína pán Tibor, ktorý je presvedčený o tom, že na veštenie treba určite nejaké predpoklady, ktoré sú dané zhora. „Je to podobné ako s vyučovaním hry na nejakom hudobnom nástroji. Rozdiel medzi talentovaným žiakom a takým, ktorý sa hrať jednoducho len naučí, je badateľný. S veštením je to podobné. Človek to musí jednoducho cítiť. Samozrejme, že je na mieste, ak si veštec svoje prirodzené schopnosti dopĺňa štúdiom rôznej literatúry. Aj ja som jej veľa prečítal,“ povie a ukáže na množstvo kníh, pojednávajúcich o chiromantii, východných kultúrach a náboženstvách či meditácii.
Čítanie z ruky nie sú len babské povedačky
Tibor si už zvykol, že na vianočných večierkoch veští svojim kolegom. Teší sa, ak im dokáže pomôcť vyriešiť zlomové životné situácie, poradí v oblasti zdravia, kariéry či v partnerských vzťahoch. „Na rukách človeka sa doslova odráža celý život. Nie je pravda, ak niekto tvrdí, že s akými čiarami sa narodíme, s takými aj zomrieme. Čiary na ruke sa neustále menia, prehlbujú, skracujú alebo miznú. Veľakrát sa stane, že keď ma klient navštívi opäť po niekoľkých mesiacoch, jeho dlaň je úplne zmenená. Chorým ľuďom sa obyčajne výrazne skracuje čiara života. Aj pri prežívaní stresových situácií sa čiary na dlani menia. Špecifické znaky na dlani vykazujú ľudia, ktorí sú nadpriemerne nadaní a oplývajú vysokou inteligenciou. Naopak, u ľudí s nižšou inteligenciou badať na bruškách prstov viac záhybov. Rovnako dokážem z dlane vyčítať riziko samovražedných sklonov,“ vysvetľuje veštec a upozorní, že je veľký rozdiel medzi profesionálnym veštením a akýmisi povedačkami typu jedna babka povedala. „Poznám prípad, keď jednu známu chytila kdesi na jarmoku cigánka za ruku a chcela jej silou mocou veštiť. Dotyčná pani ju však odmietla. No skôr, ako sa stihla zvrtnúť a odísť, cigánka za ňou vykríkla, že zomrie na rakovinu hrubého čreva. Odvtedy to s ňou išlo dolu vodou. Dokonca ochorela a neustále myslela na vyrieknutú veštbu. Zachránili ju v hodine dvanástej. Neviem, ako by to s ňou bolo dopadlo. Vyrieknuté slovo má veľmi veľkú váhu. Veľakrát si ani neuvedomujeme, že sa stáva neviditeľným spúšťačom mnohých skratových konaní. V spomínanom prípade hrala veľkú úlohu psychika a vsugerovanie si niečoho, čo sa má stať a naozaj sa stane,“ povie sympatický učiteľ. Už nespočetne veľakrát hľadel do dlane človeka, s ktorým sa osud kruto zahral. Ľuďom utrápeným z choroby či vystresovaným z rozpadávajúcich sa vzťahov sa snaží pomôcť nájsť východisko z doposiaľ neriešiteľných situácií. „Všetko sa dá riešiť a aj v zlých veciach treba hľadať dobro. Z každej situácie sa dá poučiť a ísť ďalej lepšou cestou,“ dodá.
O smrti nehovorí
Nie je nič neobvyklé, ak zavíta k pánovi Tiborovi klient, ktorého za ním doviedla len prirodzená ľudská zvedavosť. Cíti sa zdravý a chce veštca len vyskúšať. Môže sa však stať, že sa dozvie veci, na ktoré nebol vôbec pripravený, a ostane doslova ohromený. „Choroba sa dá predpovedať. Dlaň všetko vopred signalizuje. No je to podobné ako s prevenciou. Ak sa človek o chorobe dozvie ešte v čase jej zárodku, vie ju úspešnejšie zvládnuť.“ O smrti nehovorí. Aj keď by sa z dlane o nej dozvedel, klienta by vystríhal a nabádal k opatrnosti, ak by malo dôjsť k nejakej tragédii. Do prirodzeného kolobehu života sa nepokúša zasiahnuť. Verí však v reinkarnáciu a na odčinenie „hriechov“ z minulých životov dostaneme ďalšiu šancu v životoch budúcich. „Som presvedčený o tom, že život sa smrťou nekončí. Opäť sa narodíme a mnohé veci si prinesieme z minulých životov. Hovorí sa, že všetky krízové situácie sú zrkadlom situácií z minulého života. Partneri, ktorí sú manželmi v terajšom živote, boli v nejakom príbuzenskom zväzku aj v minulých životoch. Ak sa nám pretrhne niť života v čase, keď sme niečo riešili a nestihli sme to dotiahnuť do konca, dostaneme príležitosť v budúcom živote,“ vysvetľuje Tibor.
Pomáha
osamelým dušiam
Osamelí ľudia bývajú spravidla nešťastní. Hľadajú partnera, ktorý by im bol oporou v živote, dokázal ich pochopiť a s ktorým by sa mohli podeliť o všetky radosti aj starosti. Aj takíto zvyknú zaklopať na Tiborove dvere. Tu nájdu pochopenie a pri troške šťastia si onedlho nájdu partnera. „Zoznamujem osamelých ľudí a aj tých, ktorí to nemali vo vzťahoch jednoduché. Ak sa ma niekto opýta, či horoskopy hrajú v partnerských zväzkoch dôležitú úlohu, jednoznačne odpoviem, že áno. Niektoré znamenia sa vyslovene vylučujú, a aj keď takíto ľudia žijú vedľa seba niekoľko rokov, je to len umelé predlžovanie vzťahu, ktorý nemá budúcnosť. Skôr či neskôr dôjde k rozchodu. Môžem to potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti.“
Spolu so mnou zavítala k Tiborovi aj priateľka, poznačená trápením z nevydareného vzťahu. Do manželstva vstúpila tretia osoba a nešťastná žena sa s nádejou obracia k ľuďom podobným Tiborovi. Zostala v nemom úžase. Veštec jej opísal situáciu, v ktorej sa nachádza tak, ako keby bol jej nestranným pozorovateľom. Odprevádzal ju s vetou, ktorá odpovedá na všetky jej vyslovené otázky. Človek sa vtedy stáva osobnosťou, keď dokáže povedať nie. Tak ako svojej priateľke želám silu nájsť tú správnu cestu, rovnako Tiborovi prajem veľa spokojných klientov. Niekedy stačí naozaj málo. Vľúdne slovo, povzbudenie a hlavne nádej na nové, lepšie začiatky.
