Jeho úlohou je pripraviť ich na ťažkú sezónu NHL hlavne po kondičnej stránke. Tvrdí, že otázka kondičných trénerov na Slovensku je podceňovaná, hoci napríklad v NHL je kondičný tréner samozrejmosťou. Nielen o tomto sme sa rozprávali s kondičným trénerom Romanom Švantnerom.
Okrem karate sa venujete aj iným športom, vrátane trénovania hráčov NHL počas leta...
- Vyštudoval som trénerstvo so špecializáciou na karate a úpolové športy, ale venujem sa ako kondičný tréner viacerým športovcom-profesionálom, alebo aj amatérom. Venujem sa mladým tenistom, napríklad sa teraz snažím pomôcť Karolovi Beckovi pri návrate na tenisové kurty. Mám tam aj dorastenecké reprezentantky, napríklad Kristínu Kucianovú alebo Ivanu Mravcovú. Spolupracujem aj s futbalistami, robil som v minulosti s Martinom Jakubkom, Vraťom Greškom, Robom Semeníkom a s chlapcami na Dukle. Venujem sa tiež hokejistom, teda mám široké pole pôsobnosti. Spolupracoval som s Vladom Országhom, Rišom Zedníkom, Tomášom Surovým, Peťom Budajom, s Ivanom Majeským, v minulosti aj s Mišom Handzušom, ale ten už trénuje sám. Teda spolupracujem s tými najlepšími, ktorých Bystrica vychovala. Snažím sa to spájať a niektoré veci z karate a úpolových športov sa snažím prenášať do tréningu týchto športovcov.
Richard Zedník aj Michal Handzuš sú momentálne zranení. Ste s nimi v kontakte? Ako to znášajú?
- S Mišom veľmi v kontakte nie som, viac s Vladom Országhom. S Rišom si občas napíšeme alebo zavoláme. Najviac som v kontakte s Vladom Országhom, Peťom Budajom a Tomášom Surovým. Každý znáša zranenie svojsky. Niekto to berie vážnejšie, niekto sa snaží to nejakým spôsobom zľahčovať. Ale určite to všetkých mrzí, keďže je rozbehnutá sezóna a väčšine z nich sa končia kontrakty. Samozrejme, zamestnávateľov zaujímajú body a na ich základe dostávajú kontrakty. Je to teda ťažké. Počítam s tým, že keď sa Vlado vráti z Ameriky, tak budeme znova spolupracovať. V jeho prípade je to smola a aj určité chyby lekárov, k tomu by som sa však nerád vyjadroval, lebo nemám na to podklady. Vlado mi hovoril, že pri operácii v USA bola trochu zanedbaná rekonvalescencia. Určite je to aj tým, že chlapci sú už starší a NHL stále rýchlejšia. Ťažké je hodnotiť, prečo to tak je. Ale v príprave sme myslím spravili všetko preto, aby sezóna vyšla.
V lete ste niektorých hráčov NHL kondične pripravovali. Aké to bolo?
- Začali sme sa takto pripravovať tuším pred piatimi rokmi, najprv s Ivanom Majeským, potom sa pridružili aj ďalší chalani, či už Vlado Országh, neskôr Tomáš Surový, Rišo Zedník alebo Peťo Budaj. Určitú časť prípravy som absolvoval s Mišom Handzušom, ale on väčšinou trénuje sám, pred pár rokmi konzultoval so mnou nejaké veci. Je to každý rok podobné. Je tam vynikajúca nálada, stretne sa tam dobrá partia, je tam smiech i všetko, čo k tomu patrí, ale samozrejme aj tvrdá práca, veď chlapci sú profesionáli. Musím pred nimi dať klobúk dole. Vedia, čím sa živia, uvedomujú si, že svojím telom zarábajú peniaze, a preto sa pripravujú naozaj zodpovedne, nikto sa nefláka a nikto nehundre. Každý robí to, čo má, lebo vie, že mu to pomôže v hokejovom výkone.
Fakt, že aj títo profesionáli vyhľadávajú kondičných trénerov, zrejme značí vysokú dôležitosť vašej práce... Nakoľko sú kondiční tréneri dôležití?
- Myslím si, že na Slovensku sú kondiční tréneri zatiaľ viac-menej podceňovaní, pretože každý tréner v ktoromkoľvek športe sa snaží pripraviť si zverencov sám. Osobne si však myslím, že tréner v tom druhu športu musí ovládať hlavne konkrétny šport, taktiku. Po kondičnej stránke ide šport neuveriteľne dopredu. Vidíme to v lige majstrov, v NHL alebo v tenise, je to stále silnejšie a rýchlejšie, to, čo sa trénovalo predtým, už nestačí. Keď som bol na stáži v USA, v klube NHL Nashville Predators, kde hral Vlado Országh, tak som videl, že kondiční tréneri sú súčasťou klubu, sú v tíme a snažia sa, aby každý športovec bol čo najlepšie na ľad pripravený, prípadne, aby sa čo najskôr po zranení a v čo najlepšej forme dostal do zápasu, do hry, do prejavu. Osobne si myslím, že toto je tu dosť podceňované. Z osobnej skúsenosti, keď vidím Filipa Šeba alebo prácu Maroša Molnára v Bratislave, alebo tenistov, vidím, že kondiční tréneri sú veľmi dôležití. Ich nevyhnutnosť je kvôli odbornej stránke, vystupujú však aj ako motivátori, lebo nikdy necítite, kde sú vaše hranice, keď tam nebude niekto stáť a pomáhať vám, motivovať vás, niekedy kričať, niekedy sa smiať, ale snažiť sa motivovať, aby ste podali čo najlepší výkon v tréningu. Tým sa dáva základ na to, aby hráč podal čo najlepší výkon aj v zápase. Myslím si, že kondiční tréneri sú veľmi dôležití, ale bohužiaľ, momentálne na Slovensku dosť podceňovaní, ale myslím si, že čas ocenenia ich práce ešte iba príde.
Ako to momentálne vyzerá s Karolom Beckom?
- Karol trénuje a myslím si, že veľmi tvrdo. Boli sme aj na týždennom sústredení vo Vysokých Tatrách. Vsadili sme na všeobecnú pohybovú výkonnosť, robili sme veci na vytrvalosť, veci na silu a rýchlosť. Snažím sa ho stále udržiavať vo forme a postupne ju pripravovať a ladiť na to, že ak podá odvolanie na arbitrážny súd, a ten odvolanie uzná, aby sa čím skôr mohol znova vrátiť tam, kde bol a kde podľa môjho názoru aj patrí.
Vie kondičný tréner urobiť zázraky s kondičkou pri starnúcich hráčoch?
- Otázka je, čo považujeme za zázrak. Samozrejme nie je jedno, aký je športovec starý a kedy a ako ho treba motivovať, ale zo svojej práce s tymito profesionálnymi športovcami som prišiel na to, že kondičný tréner je do veľkej miery aj psychológ, teda musí zvoliť aj správnu formu psychologickej prípravy konkrétneho športovca. Niektorí starší športovci dokážu absolvovať veľmi tvrdé tréningy, pri niektorých treba zľaviť a sústrediť sa ani nie tak na intenzitu, voliť viacej regeneráciu a správnu formu cvikov a strečingových cvičení, aby svaly stále boli pripravené na záťaž. Takže je ťažké povedať, či sa dajú alebo nedajú urobiť zázraky, ale samozrejme, v každom veku sa dá kondícia dostať veľmi vysoko a sú na to formy testov. My ich stále aj robíme, aby sme vedeli, kde sa nachádzame a čo chceme dosiahnuť. Myslím si, že kondícia v staršom veku nie je rozhodujúca, ale je veľmi dôležitá súčasť prejavu športovca, pretože sa môže hrať aj skúsenosťami, ale osobne si myslím, že je to čím ďalej tým ťažšie, pretože kondícia vystupuje do popredia. Šport ide dopredu hlavne po kondičnej stránke. Osobne si myslím, že v taktike sa nedá až tak veľa vymyslieť, lebo podľa mňa tu už všetko bolo, ale čo sa týka kondície, šport stále napreduje.
Hráčov NHL trénujete napríklad aj box a karate. Prečo?
- U každého to má špecifický význam, napríklad u Petra Budaja je veľmi dôležitá rýchlosť reakcie a samozrejme kĺbová uvoľnenosť, kopy do rôznych strán, po otočkách, priestorová orientácia a na základe toho môže niektoré pohyby využiť aj v bránke, lebo dnes to už nie sú typické zákroky brankárov, brankári od éry Dominika Haška sa snažia zabrániť gólu, už to možno nie je o tej škole, ale snažia sa vykopnúť puk, odraziť ho... Ja sa prostredníctvom karate a rôznych úkolových cvičení snažím pestovať u neho rýchlosť reakcie. U chalanov, ako je Rišo Zedník alebo Vlado Országh či Ivan Majeský ide hlavne o to, že síce je už v NHL menej bitiek, no stále sa treba vedieť brániť proti tomu, keď ich niekto napadne. Nerobím z nich bitkárov, ale snažím sa ich naučiť, ako sa brániť, keď ich niekto napadne. Musia sa vedieť brániť, boxovať, čo samozrejme pre nich je to tiež dôležité, lebo posilňujú sa tým svalové partie, ktoré sa bezprostredne podieľajú na výkone v hokeji. Je to dobré na kondíciu a samozrejme, je to aj relax, pretože keď sú 8 mesiacov stále na ľade a dostávajú nové podnety, tak telo sa adaptuje a tréning ich viac baví, ako keď sú stále iba v posilňovni a hrajú tenis. Preto sa snažím dávať im do tréningov mnoho nových vecí, aby ich bavil a aby veselým spestrením trénovali svaly, ktoré potrebujú, ale nie takým tradičným spôsobom.
V tejto sezóne sa Handzušovi darilo výborne, naopak, so Zedníkom spokojní nie sú. Mohla byť zanedbaná nejaká kondičná príprava?
- Rišo Zedník trénoval tvrdo a tak, ako trénoval predtým, keď dosahoval svoje najväčšie úspechy. Ale hokej je komplexný šport, teda môžu tam byť viaceré faktory taktickej prípravy, nemusí mu sedieť štýl, ktorý mužstvo hrá, musí si zvyknúť na spoluhráčov... Môže byť, že sa odohralo niečo v rámci psychickej prípravy. Osobne si myslím, že čo sa týka kondičnej časti, je to v poriadku. Čítal som aj vyjadrenie trénera Washingtonu, že po kondičnej a rýchlostnej stránke je pripravený vynikajúco, ale jednoducho mu to tam nepadá. Niekedy také obdobia sú. Ale teraz sa celkom dobre rozbehol, dal dva góly a asistenciu, ale žiaľ, následne sa zranil. Myslím si, že Rišo potrebuje čas, aby sa zžil s kolektívom. Netreba nad ním lámať palicu, pretože je to vynikajúci hráč, ktorý má špecifický štýl hokeja a určite ešte divákov upúta peknými gólmi a akciami. Mišovi Handzušovi prostredie určite zapasovalo viac, hral s európskymi hráčmi, s ktorými si na ľade naozaj rozumel. Keď je teraz jeho päťka rozbitá, tak Chicago prehráva. Teda môže to byť aj taktické či psychologické hľadisko, je to komplex mnohých vecí. Môže byť, že ak Rišovi nevyjde táto sezóna, tak sa zamyslíme, či sme niečo neurobili zle. Ale teraz sa mi to ťažko hodnotí na diaľku, potrebujem počuť jeho priame pocity a vyjadrenia, nielen hokejových odborníkov z novín, ale jeho vyjadrenia, pretože to je pre mňa dôležitejšie.
Pripravujete aj najbližšie leto pre nich kondičnú prípravu?
- Samozrejme, kondičná príprava sa plánuje až 3 či 4 mesiace dopredu. Ozývajú sa mi, kedy prichádzajú, koľko chcú mať voľna, spolu to naplánujeme a spolupracujeme. Myslím si, že nikto z týchto hráčov by nemal byť nespokojný. Nikto mi nenaznačil, že by nechcel ďalej pokračovať v takom štýle prípravy, akú robíme. Bude záležať aj od toho, či budú hrať play-off, či pôjdu na majstrovstvá sveta, ale samozrejme počítame s tým, že budeme absolvovať takúto prípravu už štvrtý či piaty rok.
V čom spočíva príprava hokejistov z NHL? Zrejme je to pre každý šport v niečom inom...
Samozrejme, všetko sa odvíja od štruktúry športového výkonu, teda najprv si musí tréner pozrieť pohybový prejav. Na základe toho si vytipuje svaly, ktoré treba posilniť, urobí nejakú prípravu vo vytrvalostnej oblasti, potom sa prechádza do rýchlosti, popri vytrvalosti aj vytrvalosť v sile, tiež sa robí maximálna sila a výbušná sila, a tam sa dopĺňa ešte o niektoré športy, ako napríklad box. Mám tu tiež rôzne pomôcky, napríklad na rozvoj stability alebo sily, a samozrejme je tu aj diagnostika. Je to celý komplex.
Počas prípravy hokejistov to určite nebolo iba o trénovaní. Určite ste tam zažili aj veľa zábavy...
- Počas prípravy robím špeciálny hokejový kemp pre nadané a menej nadané deti, ktorý sa odohráva v Moštenici. Máme dobré vzťahy s Mariánom a Marcelom Hossovcami, Paľom Demitrom, Rasťom Pavlikovským, teda vždy prídu aj Trenčania. Tam sa hrajú rôzne zápasy, ukazujú technické veci, je tam špeciálny umelý ľad. Tam sa odohrávajú tie najúsmevnejšie príhody, keď chlapci na seba vyťahujú nejaké príhody, ktoré sa odohrali počas zápasov či na tréningoch. Ale na nič konkrétne si teraz nespomínam. Kemp je naplánovaný v oddychovej fáze, chlapci tam chodia radi.
Nevenujete sa aj banskobystrickým hokejistom?
- Nie, zatiaľ som od predstaviteľov klubu nebol oslovený. S niektorými som v minulosti spolupracoval, napríklad s Filipom Macejkom, ale to bola jeho individuálna aktivita. Vyhľadal ma a pracovali sme spolu. Ale tým, že majú nabitejší program, a nedarí na im, tak sme trochu zvoľnili a prerušili, aby to nebol dôvod toho, že nebude hrať. Mám nejakých dorasteneckých reprezentantov, ako bol Juraj Paulen, ktorý momentálne hráva vo Zvolene a práve je v USA s reprezentáciou do 18 rokov. Taktiež sa venujem niektorým siedmakom a ôsmakom, robím s nimi pohybovú prípravu, ale seniorov HC 05 som netrénoval. Zatiaľ teda s nimi nespolupracujem, síce som sa už na túto tému rozprával s pánom viceprezidentom Kovalom. Zatiaľ sme však tomu ešte nedali konkrétnu podobu. Takže uvidíme, nevylučujem to, veľmi rád by som im pomohol, keby bola nejaká možnosť. Som veľký lokálpatriot, mám rád banskobystrický hokej a futbal, v minulosti sme dosahovali veľmi dobré výsledky a chcel by som, aby sme ich dosahovali aj naďalej.
