Nastávajúci šesťdesiatnik, karikaturista Pavol M. Kubiš sa priznáva:

Divadlo zostalo v mojich kresbách

„Pozeral som si“ – hovorí Pavol Kubiš – „knihu návštev z výstavy, ktorú k mojim šesťdesiatinám pripravili v banskobystrickej Štátnej vedeckej knižnici. A našiel som tam aj takýto odkaz: Zmeškal som autobus, a mal som preto veľmi zlú náladu. Chcel som si skrátiť čas a zašiel som do knižnice, kde som náhodou uvidel túto výstavu. Dobre som sa zabavil Hneď som mal lepšiu náladu a už ma nemrzel ani zmeškaný autobus! No a o tom humor je – aby urobil dobrú náladu aj zle naladeným ľuďom!“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Banskobystričan Pavol Mária Kubiš, novinár, karikaturista, spoluzakladateľ Kremnických gegov, divadelník. Niekdajší redaktor denníka Smer, v súčasnosti invalidný dôchodca a vrátnik na univerzitnej pôde, sa tento mesiac dožíva jubilea. So šiestimi krížikmi na chrbte stále kypí svojím nezameniteľným humorom. Publikuje v mnohých periodikách, vystavoval na desiatkach výstav, aj v zahraničí. Je držiteľom veľa cien a ocenení. Za sebou má i niekoľko autorských výstav. Pri príležitosti jeho jubilea sme ho požiadali o rozhovor.
Je o vás známe, že ste bojovali medzi divadlom a žurnalistikou. Čo bolo skôr? Divadlo? Noviny?
- Divadlo! Bol som ešte chlapcom, televízia neexistovala. Chodili sme za korunu na bábkové divadlo pána Anderleho. Mal som divadlo tak rád, že mi ho otec kúpil na Vianoce. Samozrejme, bábkové. Ale stalo sa, že som niečo vyviedol a otec ma prvý raz v živote zbil. Nie zbil. Veď ani nevedel, ako ma udrieť. Chytil ma za nohy ako zajaca a capol mi po zadku. Ale najväčšiu krivdu som pociťoval, že mi kopol do divadla a rozbil ho. Zostali len bábky. Na povale som si scénu vyrobil a tam som si divadlo hral sám. No a neskôr som chodil do dramatického krúžku. Nacvičoval nás sám veľký Ivan Palúch.
Ale vy ste zároveň inklinovali aj k písaniu!
- To musím opäť spomenúť môjho otca. Bol síce robotníkom, ale raz kúpil od kamaráta písací stroj. Začal som na ňom klopkať.
Pokiaľ je nám známe, s písaním ste sa prejavili už v gymnáziu...
- Gymnázium neexistovalo. Volali to stredná všeobecno-vzdelávacia škola. V roku 1963 som pozbieral Bystričanov ako Paľo Halaj, Maroš Melicherčík a začali sme. Len sme nevedeli, ako sa realizovať. Najprv sme publikovali v škole, na nástenke, ale hneď boli z toho hriechy. Tak sme sa premiestnili do cukrárne na námestí a vo výklade sme sa po prvý raz verejne predstavili ako Skupina 17. Všimol si nás básnik Miki Kováč, vtedy robil v denníku Smer, všimli si nás v bratislavskej Modrej vlne. Ale všimli si nás aj eštebáci. Už na druhý deň prišli dvaja v kožených kabátoch. Našťastie nás zachránil triedny učiteľ a riaditeľ školy.
No vás zároveň priťahovalo divadlo!
- Samozrejme! Vtedy som založil Intímne divadlo. Hrali sme v bystrickom PKO, a keď sa rozhodovalo o vysokej škole, podal som si prihlášku do Vysokej školy múzických umení na réžiu. Odpísali mi, že réžiu neotvárajú. Aby som išiel do Prahy. Ale v roku 1964 mi z Prahy prišlo, že pre Slovákov réžiu neotvoria, a všetky moje materiály posunuli do Bratislavy. Tam mi ponúkli divadelnú vedu. Nebrali ani hercov. My sme boli taký hluchý ročník. A pred nami hviezdy ako Kňažko s Horvátom - a za nami - Jožko Bednárik s partiou. A tak som sa stal „prdivedom“
Čím ste sa stali?
- Prdivedom. Skratka pre „promovaný divadelný vedec“: pr. di. ved.! Vtedy akademické tituly, ako magister, neexistovali. Ale veľmi dobre si pamätám, ako ma v bratislavskej Redute promoval sám Viliam Záborský.
Prečo nad divadlom zvíťazila novinárčina?
- V roku 1964 ma Miki Kováč, náš veľký básnik, vedúci kultúrnej rubriky denníka Smer, vyzval, aby som mu niečo napísal o Skupine 17. Napísal som scénku. Vyšla na celú stranu a na nej - moje tri kresbičky. Dostal som aj prvý honorár, celých štyristo korún. Všetci zo školy mi ho závideli! S redakciu som začal budovať kontakty a posielal som im príspevky o divadle z Bratislavy.
Aký bol váš prechod na profesionálnu dráhu?
- Skončil som školu, šéfredaktor sa poznal s mojím otcom a hovorí mu: „Jano, už pošli svojho syna robiť k nám do Smeru, veď už aj tak u nás píše.“ V apríli 1970 som odovzdal diplomovku a išiel som sa pozrieť do Smeru. A tam mi povedali: „Zajtra nastupuješ!“ Nastúpil som...
Počuli sme, že ste boli v redakcii Smer už pri okupácii vojskami Varšavskej zmluvy roku 1968. Že vás z redakcie vyhadzovali sovietski vojaci!
- To som v redakcii pracoval ako študent. Nastúpil som cez prázdniny ako elév, k Ľubošovi Homolkovi. Hneď na to prišiel do redakcie aj Ladislav Ballek a už sme boli partia. A tak som zažil aj „návštevu“ vojsk. Ale neboli to sovietski vojaci, ktorí nás z redakcie vyhodili. Nás vyhadzovali Bulhari. Vtrhli dnu s novinami v rukách, s krikom: „Eto vaša gazeta?!“

SkryťVypnúť reklamu

Skúsme si povedať, ako ste sa dostali ku kreslenému humoru.
- V strednej škole. Sedel som v prvej lavici a takých si učiteľ nevšíma. Priznám sa, že som si tak sám opravoval aj známky. Otec mi povedal: „Oprav si známky!“ Tak som si ich v učiteľovom zápisníku aj sám opravil... Vedel som, že z matematiky ani fyziky lepšiu ani horšiu známku ako trojku nedostanem, a tak som sa i nudil. Začal som sledovať tiene, oblaky. Odkresľoval som ich na lavicu, do zošita. Mali neuveriteľné podoby. No a sledoval som časopisy ako Roháč, Dikobraz. V roku 1963 vyhlásil Československý rozhlas súťaž o najlepšiu rozhlasovú poviedku. Namiesto poviedky som im poslal tri kresby. Bola to neuveriteľná hlúposť. Rozhlas predsa nemôže zverejňovať obrázky! Ale tie moje sa objavili v časopise Rozhlas. Téma: chlap sedí pri rozhlase, počúva kriminálnu poviedku a zatiaľ mu vykrádajú byt...
A tak sa to začalo?
- Prvé kresbičky mi začali uverejňovať v Literárnej tvorbe, kde bol vtedy Dušan Mitana, a v literárnom magazíne Kroky. Na novinovej fotografii pri vtedajšej technike nebolo nič vidieť, tak som text dopĺňal ilustráciou. Kresba mala aj svoju výpovednú hodnotu. Dodnes tvrdím, že kresba vie v novinách povedať veľmi veľa. A dobrá kresba niekedy viac ako celý článok.
A čo divadlo? Nechýbalo vám?
- Mal som ponuky do divadla, ale nikdy som k nemu nešiel. Už som si pričuchol k slobode v novinách. No k srdcu mi prirástlo divadlo Jána Chalupku v Brezne. Oslovil ma vtedajší vedúci súboru Ladislav Vagadaj a spolupráca s breznianskym divadlom trvá už viac ako tridsať rokov. Ale pre mňa je divadlo a kreslený humor to isté. Keďže divadlo nerobím profesionálne, sám si ho na papieri režírujem. Hrám sa s postavičkami, dialógmi. Sen sa mi vlastne splnil. Divadlo je v mojich kresbách.
Vždy ste však boli hlave novinárom. Ktoré roky novinárčiny sú vaše obľúbené?
- Len v Smere som odpracoval 22 rokov. V roku 1972 ma menovali za šéfa Magazínu Smer. Robil som ho štyri roky a to obdobie sa mi páčilo najviac. V týždenníku som okrem seba mal len výtvarníka. No náklad bol neuveriteľných 120-tisíc výtlačkov! Po odchode zo Smeru som nejaký čas pracoval v novinách v Rimavskej Sobote, potom v bystrických novinách – Poludníku, Priekopníku, Večerníku a v Slovenskej republike. Profesionálnu dráhu novinára som skončil v roku 2000. Zostal som na invalidnom dôchodku a ak mám byť úprimný, k novinám by som sa už viac ani nevrátil.
Vaše postavičky sú charakteristické. Nezameniteľné. Prišli naraz? Ako sa zrodili?
- Človek sa učí. Učím sa dodnes. Chcel som publikovať v Roháči a to bol vtedy „top“ časopis. Kamarátil som sa so starým pánom Viktorom Kubalom a vtedy Roháču šéfoval Milan Vavro. Stále do mňa hučal, že nemám postavu. Tak sa ustálila figúrka. Vo mne je stále Horehronie. Inklinujem k nemu. Z neho som čerpal.
Ale predsa, mali ste nejakého učiteľa?
- Mojim učiteľom je český humor. Som Slovák, ale bez českého humoru by sme asi nefungovali. Voskovec – Werich, Suchý. Mám rád humor inteligentný, viacvýznamový. Nemám rád vulgárny humor. V niektorých humoristických časopisoch nájdete aj prízemný, vulgárny humor, a hoci aj mňa donútili k erotickým vtipom, nemožno ich kresliť úplne naturalisticky. Stačí náznak. Nech človek nad kresbou porozmýšľa. Nechcem byť radcom, ale niekedy to zaváňa obscénnosťou.
Čerpáte námety zo života. Váš humor nazývajú aj krčmovým. Nie je to urážlivé?
- Aj krčma patrí k životu. Každý nemôže chodiť do hotela Fórum v Bratislave či do Luxu v Bystrici a drístať tam o podnikateľských aktivitách. Ľudia žijú aj s niečím iným. So svojimi každodennými problémami a starosťami. Ale v ostatnom čase ako keby sa ľudia humoru báli. Začína byť na periférii žurnalistiky.
Jednou z vašich postavičiek je pán Krepáň. Ako vznikol?
- Zažil so si s ním veľa radosti. Pre Bystricu nie je nič charakteristickejšie ako výraz „krepý“. Pán Krepáň meditoval a ľudia sa už tešili: „Čo by na toto a toto povedal pán Krepáň?“ Ale slovo „krepý“ nepovie ostatným Slovákom, a už vôbec nie Bratislavčanom, nič. V časopise Tele plus som preto postavičku premenoval na pán Tĺčika.
Aké sú vaše najbližšie plány? Počuli sme, že chcete vydať vlastnú knihu.
- Chystám sa. Mal by ju vydať Milan Stano, šéfredaktor Kocúrkova, cez Vydavateľstvo humoru a satiry. Na knihe pracujem. Ale ilustroval som už asi 20 kníh, posledne knihu Ľuba Motyčku Slovensko 2068.

Najčítanejšie na My Bystrica

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 963
  2. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 17 725
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 546
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 971
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 494
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 440
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 955
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 486
  1. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  2. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  3. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  4. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  5. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  6. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  7. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  8. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 477
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 659
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 462
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 663
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 380
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 352
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  2. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  3. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  4. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  5. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  6. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  7. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  8. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 477
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 659
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 462
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 663
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 380
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 352
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu