Utorok, 22. jún, 2021 | Meniny má PaulínaKrížovkyKrížovky

Nastávajúci šesťdesiatnik, karikaturista Pavol M. Kubiš sa priznáva:

Divadlo zostalo v mojich kresbách

„Pozeral som si“ – hovorí Pavol Kubiš – „knihu návštev z výstavy, ktorú k mojim šesťdesiatinám pripravili v banskobystrickej Štátnej vedeckej knižnici. A našiel som tam aj takýto odkaz: Zmeškal som autobus, a mal som preto veľmi zlú náladu. Chcel som si skrátiť čas a zašiel som do knižnice, kde som náhodou uvidel túto výstavu. Dobre som sa zabavil Hneď som mal lepšiu náladu a už ma nemrzel ani zmeškaný autobus! No a o tom humor je – aby urobil dobrú náladu aj zle naladeným ľuďom!“

Banskobystričan Pavol Mária Kubiš, novinár, karikaturista, spoluzakladateľ Kremnických gegov, divadelník. Niekdajší redaktor denníka Smer, v súčasnosti invalidný dôchodca a vrátnik na univerzitnej pôde, sa tento mesiac dožíva jubilea. So šiestimi krížikmi na chrbte stále kypí svojím nezameniteľným humorom. Publikuje v mnohých periodikách, vystavoval na desiatkach výstav, aj v zahraničí. Je držiteľom veľa cien a ocenení. Za sebou má i niekoľko autorských výstav. Pri príležitosti jeho jubilea sme ho požiadali o rozhovor.
Je o vás známe, že ste bojovali medzi divadlom a žurnalistikou. Čo bolo skôr? Divadlo? Noviny?
- Divadlo! Bol som ešte chlapcom, televízia neexistovala. Chodili sme za korunu na bábkové divadlo pána Anderleho. Mal som divadlo tak rád, že mi ho otec kúpil na Vianoce. Samozrejme, bábkové. Ale stalo sa, že som niečo vyviedol a otec ma prvý raz v živote zbil. Nie zbil. Veď ani nevedel, ako ma udrieť. Chytil ma za nohy ako zajaca a capol mi po zadku. Ale najväčšiu krivdu som pociťoval, že mi kopol do divadla a rozbil ho. Zostali len bábky. Na povale som si scénu vyrobil a tam som si divadlo hral sám. No a neskôr som chodil do dramatického krúžku. Nacvičoval nás sám veľký Ivan Palúch.
Ale vy ste zároveň inklinovali aj k písaniu!
- To musím opäť spomenúť môjho otca. Bol síce robotníkom, ale raz kúpil od kamaráta písací stroj. Začal som na ňom klopkať.
Pokiaľ je nám známe, s písaním ste sa prejavili už v gymnáziu...
- Gymnázium neexistovalo. Volali to stredná všeobecno-vzdelávacia škola. V roku 1963 som pozbieral Bystričanov ako Paľo Halaj, Maroš Melicherčík a začali sme. Len sme nevedeli, ako sa realizovať. Najprv sme publikovali v škole, na nástenke, ale hneď boli z toho hriechy. Tak sme sa premiestnili do cukrárne na námestí a vo výklade sme sa po prvý raz verejne predstavili ako Skupina 17. Všimol si nás básnik Miki Kováč, vtedy robil v denníku Smer, všimli si nás v bratislavskej Modrej vlne. Ale všimli si nás aj eštebáci. Už na druhý deň prišli dvaja v kožených kabátoch. Našťastie nás zachránil triedny učiteľ a riaditeľ školy.
No vás zároveň priťahovalo divadlo!
- Samozrejme! Vtedy som založil Intímne divadlo. Hrali sme v bystrickom PKO, a keď sa rozhodovalo o vysokej škole, podal som si prihlášku do Vysokej školy múzických umení na réžiu. Odpísali mi, že réžiu neotvárajú. Aby som išiel do Prahy. Ale v roku 1964 mi z Prahy prišlo, že pre Slovákov réžiu neotvoria, a všetky moje materiály posunuli do Bratislavy. Tam mi ponúkli divadelnú vedu. Nebrali ani hercov. My sme boli taký hluchý ročník. A pred nami hviezdy ako Kňažko s Horvátom - a za nami - Jožko Bednárik s partiou. A tak som sa stal „prdivedom“
Čím ste sa stali?
- Prdivedom. Skratka pre „promovaný divadelný vedec“: pr. di. ved.! Vtedy akademické tituly, ako magister, neexistovali. Ale veľmi dobre si pamätám, ako ma v bratislavskej Redute promoval sám Viliam Záborský.
Prečo nad divadlom zvíťazila novinárčina?
- V roku 1964 ma Miki Kováč, náš veľký básnik, vedúci kultúrnej rubriky denníka Smer, vyzval, aby som mu niečo napísal o Skupine 17. Napísal som scénku. Vyšla na celú stranu a na nej - moje tri kresbičky. Dostal som aj prvý honorár, celých štyristo korún. Všetci zo školy mi ho závideli! S redakciu som začal budovať kontakty a posielal som im príspevky o divadle z Bratislavy.
Aký bol váš prechod na profesionálnu dráhu?
- Skončil som školu, šéfredaktor sa poznal s mojím otcom a hovorí mu: „Jano, už pošli svojho syna robiť k nám do Smeru, veď už aj tak u nás píše.“ V apríli 1970 som odovzdal diplomovku a išiel som sa pozrieť do Smeru. A tam mi povedali: „Zajtra nastupuješ!“ Nastúpil som...
Počuli sme, že ste boli v redakcii Smer už pri okupácii vojskami Varšavskej zmluvy roku 1968. Že vás z redakcie vyhadzovali sovietski vojaci!
- To som v redakcii pracoval ako študent. Nastúpil som cez prázdniny ako elév, k Ľubošovi Homolkovi. Hneď na to prišiel do redakcie aj Ladislav Ballek a už sme boli partia. A tak som zažil aj „návštevu“ vojsk. Ale neboli to sovietski vojaci, ktorí nás z redakcie vyhodili. Nás vyhadzovali Bulhari. Vtrhli dnu s novinami v rukách, s krikom: „Eto vaša gazeta?!“

Skryť Vypnúť reklamu

Skúsme si povedať, ako ste sa dostali ku kreslenému humoru.
- V strednej škole. Sedel som v prvej lavici a takých si učiteľ nevšíma. Priznám sa, že som si tak sám opravoval aj známky. Otec mi povedal: „Oprav si známky!“ Tak som si ich v učiteľovom zápisníku aj sám opravil... Vedel som, že z matematiky ani fyziky lepšiu ani horšiu známku ako trojku nedostanem, a tak som sa i nudil. Začal som sledovať tiene, oblaky. Odkresľoval som ich na lavicu, do zošita. Mali neuveriteľné podoby. No a sledoval som časopisy ako Roháč, Dikobraz. V roku 1963 vyhlásil Československý rozhlas súťaž o najlepšiu rozhlasovú poviedku. Namiesto poviedky som im poslal tri kresby. Bola to neuveriteľná hlúposť. Rozhlas predsa nemôže zverejňovať obrázky! Ale tie moje sa objavili v časopise Rozhlas. Téma: chlap sedí pri rozhlase, počúva kriminálnu poviedku a zatiaľ mu vykrádajú byt...
A tak sa to začalo?
- Prvé kresbičky mi začali uverejňovať v Literárnej tvorbe, kde bol vtedy Dušan Mitana, a v literárnom magazíne Kroky. Na novinovej fotografii pri vtedajšej technike nebolo nič vidieť, tak som text dopĺňal ilustráciou. Kresba mala aj svoju výpovednú hodnotu. Dodnes tvrdím, že kresba vie v novinách povedať veľmi veľa. A dobrá kresba niekedy viac ako celý článok.
A čo divadlo? Nechýbalo vám?
- Mal som ponuky do divadla, ale nikdy som k nemu nešiel. Už som si pričuchol k slobode v novinách. No k srdcu mi prirástlo divadlo Jána Chalupku v Brezne. Oslovil ma vtedajší vedúci súboru Ladislav Vagadaj a spolupráca s breznianskym divadlom trvá už viac ako tridsať rokov. Ale pre mňa je divadlo a kreslený humor to isté. Keďže divadlo nerobím profesionálne, sám si ho na papieri režírujem. Hrám sa s postavičkami, dialógmi. Sen sa mi vlastne splnil. Divadlo je v mojich kresbách.
Vždy ste však boli hlave novinárom. Ktoré roky novinárčiny sú vaše obľúbené?
- Len v Smere som odpracoval 22 rokov. V roku 1972 ma menovali za šéfa Magazínu Smer. Robil som ho štyri roky a to obdobie sa mi páčilo najviac. V týždenníku som okrem seba mal len výtvarníka. No náklad bol neuveriteľných 120-tisíc výtlačkov! Po odchode zo Smeru som nejaký čas pracoval v novinách v Rimavskej Sobote, potom v bystrických novinách – Poludníku, Priekopníku, Večerníku a v Slovenskej republike. Profesionálnu dráhu novinára som skončil v roku 2000. Zostal som na invalidnom dôchodku a ak mám byť úprimný, k novinám by som sa už viac ani nevrátil.
Vaše postavičky sú charakteristické. Nezameniteľné. Prišli naraz? Ako sa zrodili?
- Človek sa učí. Učím sa dodnes. Chcel som publikovať v Roháči a to bol vtedy „top“ časopis. Kamarátil som sa so starým pánom Viktorom Kubalom a vtedy Roháču šéfoval Milan Vavro. Stále do mňa hučal, že nemám postavu. Tak sa ustálila figúrka. Vo mne je stále Horehronie. Inklinujem k nemu. Z neho som čerpal.
Ale predsa, mali ste nejakého učiteľa?
- Mojim učiteľom je český humor. Som Slovák, ale bez českého humoru by sme asi nefungovali. Voskovec – Werich, Suchý. Mám rád humor inteligentný, viacvýznamový. Nemám rád vulgárny humor. V niektorých humoristických časopisoch nájdete aj prízemný, vulgárny humor, a hoci aj mňa donútili k erotickým vtipom, nemožno ich kresliť úplne naturalisticky. Stačí náznak. Nech človek nad kresbou porozmýšľa. Nechcem byť radcom, ale niekedy to zaváňa obscénnosťou.
Čerpáte námety zo života. Váš humor nazývajú aj krčmovým. Nie je to urážlivé?
- Aj krčma patrí k životu. Každý nemôže chodiť do hotela Fórum v Bratislave či do Luxu v Bystrici a drístať tam o podnikateľských aktivitách. Ľudia žijú aj s niečím iným. So svojimi každodennými problémami a starosťami. Ale v ostatnom čase ako keby sa ľudia humoru báli. Začína byť na periférii žurnalistiky.
Jednou z vašich postavičiek je pán Krepáň. Ako vznikol?
- Zažil so si s ním veľa radosti. Pre Bystricu nie je nič charakteristickejšie ako výraz „krepý“. Pán Krepáň meditoval a ľudia sa už tešili: „Čo by na toto a toto povedal pán Krepáň?“ Ale slovo „krepý“ nepovie ostatným Slovákom, a už vôbec nie Bratislavčanom, nič. V časopise Tele plus som preto postavičku premenoval na pán Tĺčika.
Aké sú vaše najbližšie plány? Počuli sme, že chcete vydať vlastnú knihu.
- Chystám sa. Mal by ju vydať Milan Stano, šéfredaktor Kocúrkova, cez Vydavateľstvo humoru a satiry. Na knihe pracujem. Ale ilustroval som už asi 20 kníh, posledne knihu Ľuba Motyčku Slovensko 2068.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  2. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  3. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  4. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  5. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  6. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  7. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  8. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto
  9. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  10. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  1. V centre Bratislavy vznikajú apartmány určené na predaj
  2. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  3. 3 veci, s ktorými zvládnete horúčavy v byte
  4. Spoločnosť ASBIS uvádza na európske trhy novinku
  5. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  6. V BILLA pokračuje Doba slovenská
  7. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto
  8. Legislative intention - recodification of the corporate law
  9. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  10. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 9 679
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 9 224
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 9 006
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 365
  5. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 6 645
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 6 302
  7. Po Slovensku na motorke 4 695
  8. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 4 065
  9. Crème de la crème po slovensky 3 240
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania 2 436
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Ilustračné foto.

Na lesných pozemkoch a v ich ochrannom pásme je každý povinný dodržiavať zásady protipožiarnej bezpečnosti.


SITA 11m
Stredoslovenské múzeum - ilustračné foto.

Tajomstvo stredovekého hradu Peťuša pri Zvolene odhalia na podujatí Stretnutie s minulosťou v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici.


SITA 2 h
Inkluzívne ihrisko - ilustračné foto.

Nové ihrisko bude bez bariér a úplne pre všetkých.


EVA ŠIPOŠOVÁ 3 h
Relácia MY Športujeme denne prináša dynamický prehľad športových aktualít, exkluzívne rozhovory a aj rady a tipy nielen pre športovcov.

Pozrite si MY športujeme.


5 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Sudkyňa konštatovala, že dlažobné kocky na pešej zóne sú v dosť dezolátnom stave. Pani Beáta, ktorá spadla cestou z divadla, má v ruke voperované klince.


21. jún

Pre búrku padali aj stromy.


5 h

Policajti vyzývajú ľudí k vyššej opatrnosti.


a 1 ďalší 21. jún

Američania skupujú drevo v celej Európe, výsledkom je cena, ktorá likviduje slovenský drevospracujúci priemysel.


21. jún

Už ste čítali?