Banskobystrická Hvezdáreň, ktorá už takmer polstoročie pozoruje oblohu a zaznamenáva večnosť hviezd, zaznamenala aj množstvo detských úsmevov, veď sú to najmä deti a školská mládež, čo ju navštevujú. Hvezdáreň, aby sme boli presní, je kultúrno-vzdelávacie zariadenie, ktorého hlavnou činnosťou je doplnková výučba astronómie pre všetky stupne škôl. Odo dňa, keď táto hvezdáreň po prvý raz otvorila brány verejnosti, uplynulo 45 rokov. Pri príležitosti tohto okrúhleho jubilea sa v piatok minulý týždeň v Thurzovom dome v Banskej Bystrici stretli bývalí aj súčasní pracovníci hvezdárne, aj ďalší priatelia hviezd a modrej oblohy, medzi ktorými nechýbali ani vzácni hostia, riaditeľ Astronomického ústavu SAV Ján Svoreň, generálny riaditeľ Slovenskej ústrednej hvezdárne Teodor Pinter, podpredseda spoločnosti Milana R. Štefánika Peter Uhlík, zástupkyňa kancelárie prezidenta republiky Ľubomíra Riečanová a ďalší. Stretnutie prišiel pozdraviť aj banskobystrický primátor Ján Králik a vedúca odboru kultúry BBSK Viera Chylová.
Skutočnosť, že stretnutie sa konalo práve v Thurzovom dome, kde sídli Stredoslovenské múzeum, symbolicky umocnila túto slávnostnú chvíľu, veď v múzeu sa nachádza viacero exponátov, ktoré dokumentujú odveký záujem ľudstva o dianie vo vesmíre a konkrétne sa viažu aj k Vartovke, kopcu nad Banskou Bystricou, kde v 16. storočí postavili strážnu vežu, ktorú v roku 1961 prestavali na ľudovú hvezdáreň. Dá sa teda povedať, že história banskobystrickej Hvezdárne siaha až do 16. storočia. Veľmi zaujímavo o Vartovke, o minulosti a prítomnosti hvezdárne na stretnutí hovoril jej súčasný riaditeľ Daniel Očenáš.
Začal rokom 1578, keď v tlačiarni Krištofa Škultétyho v Banskej Bystrici bol vydaný astronomický spis nazvaný Traktát o kométe (Tractatus de Cometae). Popisoval kométu, ktorá bola viditeľná v novembri predchádzajúceho roku 1577. Spis mal celkom 28 tlačených strán a obsahoval stručný výklad o kométach, samozrejme, z hľadiska vtedajších predstáv. Tento spis sa podarilo nájsť až v roku 1956 v archíve mesta Lipsko v Nemecku. Ďalšie významné „spomienkové“ roky sú 1584 až 1586, keď podľa historických prameňov bola na neďalekom kopci nad Banskou Bystricou vybudovaná strážna veža. Postavil ju taliansky architekt G. Ferrari, ktorý pracoval aj na častiach mestského opevnenia, a situoval ju tak, aby „vartovala“ mesto pred tureckou hrozbou. Odtiaľ aj názov Vartovka. Keď o sto rokov neskôr Turci utrpeli porážku pod Viedňou a prestali ohrozovať banské mestá, Vartovka začala chátrať. Záujem o ruinu Vartovky prejavili Banskobystričania začiatkom 20. storočia. Snaha obnoviť ju bola zavŕšená v roku 1909. Všetko, čo sa urobilo na jej záchranu a obnovenie, robilo sa dobrovoľne. Vartovku si Bystričania prestavali na turistickú vyhliadkovú vežu. Známy tunajší hudobný skladateľ Viliam Figuš Bystrý si pri tejto príležitosti do svojho denníka zapísal (citát): „...8/6 1909 – dnes, v deň výročia korunovácie kráľa, sme vyšli so žiakmi na Vartovku, kde stará, už schátralá strážna veža bola obnovená, práve sa robia dokončovacie práce, a mohli sme vystúpiť na verandu, z ktorej je krásny rozhľad dookola. Naše mesto takto získalo skvelé vychádzkové miesto. Večer sme u Purchmanna muzicírovali...“
Vartovka sa takto zachovala až do začiatku jari 1945, keď dobre mierené mínometné granáty rumunskej armády zmenili vežu opäť na čiastočné ruiny. Z rokov, ktoré predchádzali vzniku Ľudovej hvezdárne na Vartovke v Banskej Bystrici, Daniel Očenáš spomenul ešte rok 1946 – pri štátnom Gymnáziu Andreja Sládkoviča začal pracovať astronomický krúžok, viedol ho štátny profesor Lukáš Drozd a jeho členovia pozorovali meteority, kométy a zatmenia. Rok 1950 – nadšenci pre prírodné vedy, medzi nimi napríklad František Longauer a Nábělkovci, vytvorili prípravný výbor na založenie Ľudovej astronomickej spoločnosti v Banskej Bystrici. Zámer sa neuskutočnil, lebo táto doba zakladaniu spolkov nepriala, ale na astronómiu a prírodné vedy bystrická inteligencia nezabudla. Rok 1952 – pri najväčšom podniku v meste, Smrečine, vzniká druhý astronomický krúžok, jeho zakladateľmi sú Emil Javorka a Dominik Kálman. Rok 1955 – pri Dome osvety vzniká tretí astronomický krúžok, jeho predsedom sa stáva dekan Vyššej pedagogickej školy Jozef Fraňo a tajomníkom propagátor vedy, pedagóg František Longauer. Hlavným cieľom krúžku je snaha vybudovať v Banskej Bystrici ľudovú hvezdáreň.
A tu sa začína história už samotnej hvezdárne. Hvezdáreň v Banskej Bystrici na Vartovke ako Obvodná ľudová hvezdáreň začala oficiálne fungovať 1. januára 1961 s dvomi pracovníčkami. Áno, celkom na začiatku mali hviezdy a kométy nad Banskou Bystricou pod palcom ženy! Riaditeľka, promovaná fyzička Oľga Zibrínová a jej spolupracovníčka Zdenka Finková. Aj keď slávnostné otvorenie objektu bolo 2. mája 1961, dokončovacie práce na Vartovke trvali ešte do konca roku. Spočiatku sa pozorovali meteory, neskôr aj Slnko, zákryty hviezd Mesiacom... Hvezdáreň často menila zriaďovateľa a tým aj názov, z obvodnej na oblastnú, krajskú... Menila však aj svoju podobu. Rozsiahla prístavba k južnej a západnej strane pozorovacej veže sa uskutočnila v roku 1978, nasledovali ďalšie rekonštrukcie, prístavby, prestavby... Závažnou organizačnou zmenou prešla Krajská hvezdáreň v roku 1999, keďpod ňu ako pod právnický subjekt bola včlenená Hvezdáreň v Rimavskej Sobote a Hvezdáreň a planetárium M. Hella v Žiari nad Hronom. Tak vznikla v Stredoslovenskom kraji dovtedy najväčšia astronomická kultúrna organizácia s 26 pracovníkmi, majúca k dispozícii jedno planetárium a šesť pozorovacích kupol na odbornú a vzdelávaciu prácu. Zatiaľ posledná organizačná zmena v živote banskobystrickej hvezdárne (od roku 2002 v pôsobnosti BBSK) sa udiala minulý rok. Sídlo Krajskej hvezdárne sa presunulo do Žiaru nad Hronom a banskobystrická, už s názvom len Hvezdáreň, sa stala jej organizačnou súčasťou.
Zmien, ako iste uznáte, zaznamenala Hvezdáreň v Banskej Bystrici neúrekom, vonkajších, aj vnútorných, organizačných. Žiadna z týchto zmien však neovplyvnila (iba ak v dobrom) prácu a nadšenie jej pracovníkov, nadšencov a priateľov astronómie. V tomto roku, v roku 45. výročia jej vzniku, sa na Vartovke udiali dlho očakávané zmeny. Z pôvodnej pozorovacej veže sa ďalekohľad Coudé – refraktor presťahoval do novej pozorovacej kupoly. Zároveň prebieha jeho celková oprava a údržba. Na jeho miesto sa inštaluje nový plnoautomatický ďalekohľad firmy Celestron, ktorý návštevníkom hvezdárne podstatne zdokonalí pozorovanie nočnej oblohy a zároveň zlepší kvalitu vybraných odborných pozorovaní.
A čo predsavzatia a plány do budúcnosti?
„Určité plány a predsavzatia do budúcnosti máme,“ hovorí riaditeľ banskobystrickej Hvezdárne Daniel Očenáš. „Veľmi by sa hodil nový pavilón pre slnečnú astronómiu, najmä keď časť prístrojov už máme. Pilier je hotový, treba už len chuť sa do toho pustiť. Všetko už len závisí od nás, pracovníkov hvezdárne...“
Všetko je vo hviezdach, aj to sa zvykne vravieť. Byť blízko hviezd a mať možnosť v nich „čítať“ môže každý z nás. Stačí zájsť na Vartovku. Je krásne, že pracovníci Hvezdárne v Banskej Bystrici umožňujú ľuďom, obrazne povedané, dotýkať sa hviezd. A to už celých 45 rokov. Patrí im za to obdiv a poďakovanie. Všetkým...
