Dostala ju do daru v tomto aktuálnom čase predvianočnom a v rámci tiež ešte stále aktuálneho trištvrtetisícročného jubilea. Autor Pavel Hrúz, rodený Bystričan, ju venoval mnohým významným a známym (a tým tiež významným) osobnostiam, postavám a postavičkám mesta pod Urpínom. Knihu nazval Memoáre medeného mesta, kapitoly v nej usporiadal podľa ročných období a ľudí podľa hviezdnych znamení. Do Bábkového divadla na Rázcestí ju v „inú stredu“ minulý týždeň prišiel pokrstiť spolu s vydavateľom Kolomanom Kertészom Bagalom z Bratislavy a banskobystrickým fotografom Leom Redlingerom, ktorého fotografie dotvárajú atmosféru knihy. A verte tomu, že táto kniha atmosféru má. Zvláštnu aj jedinečnú... Atmosféru mal aj samotný krst, čo je pochopiteľné, keďže sa konal v našom bábkovom divadle, o ktorom je známe, že robí veci „inak“. Nekrstilo sa kvapkami šampanského ani kyslým mliekom či inou tekutinou, ale scénickým čítaním z knihy a „ohýbaním“. Inscenované čítanie vzniklo v rámci projektu Ohybné slová alebo divadelné čítanie v pohybe, ktoré podporilo Ministerstvo kultúry SR prostredníctvom grantového systému 2006.
Zaživa v Bystrici a po smrti v nebi, pod týmto názvom sa niesol večer venovaný knihe Memoáre medeného mesta. Divadlo bolo, ako inak, beznádejne vypredané. Banskobystričania boli zvedaví, čo o ich (a svojom) meste Paľo Hrúz tentoraz napísal, študenti herectva prišli pozrieť, ako ich spolužiaci zvládnu svoje herecké party. A veruže sa zaskveli. Zabávali aj dojímali. V réžii hosťujúceho Michala Náhlíka z Memoárov medeného mesta hrali a čítali Mária Človičková, Ivana Kováčová, Veronika Rabadová Stanislava Pázmanyová, Richard Sanitra a Jaroslav Szabó, všetko poslucháči 4. ročníka herectva na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici a Jozef Šamaj (BDNR).
Len tak, pre zaujímavosť, a tiež preto, že sa blížia Vianoce, zopár viet z rozprávania Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského o Vianociach: „Vianoce boli už toľko ráz opísané, že veru za zbytočné pokladám k tomu dačo zo svojej hlavy doložiť. Ale je vec istá, že Vianoce vzbudzujú v nás zvláštne, vznešené a radostné city. Či sa to mám pripísať ich sviatočnej povahe, či nastávajúcemu návratu slnca a prekonaniu dlhých večerov a či všetkému tomu spolu a ešte snáď i inému dačomu, neznám. Na mládež účinkujú nadovšetko makové opekance, betlehem, požehnaný stromček, prelievanie olova atď. My, čo u nedáme za opekance ani fajku tabaku, my, ktorým vianočný stromček už nerastie, my sa tešíme aspoň rozpomienkou na prežité časy, na Luciu, Mikuláša, Krampusa, vianočný stromček, betlehem a ostatné vianočné radosti...“
Tak trochu už aj vianočnou atmosférou dýchal tento večer v divadle. Asi preto, že jeho účastníci, či už tí na pódiu, alebo tí v hľadisku, sa cítili obdarovaní. Veď dobrá kniha vždy bola, je a bude dar.